Dňa 27. septembra 2018 sa v Zichyho paláci v Bratislave uskutočnilo udeľovanie cien za vedeckú a odbornú literatúru 2017.

Považské múzeum získalo prémiu za monografiu Budatínsky hrad, ktorú vydalo v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Prémiu udelil Výbor Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy Literárneho fondu v kategórii spoločenských vied. Zostavovatelia monografie prémiu slávnostne prevzali od riaditeľa Literárneho fondu JUDr. Ladislava Serdahélyho a prof. MUDr. Mariána Bendariča, CSc.

Ocenenia udeľuje Literárny fond každoročne za vytvorenie vynikajúceho pôvodného knižného vedeckého, odborného diela v uplynulom kalendárnom roku. Oceňovanie prebieha v štyroch oblastiach: spoločenské vedy, biologické a lekárske vedy, prírodné a technické vedy a encyklopedická a slovníková literatúra.

Monografiu Budatínsky hrad zostavili Peter Bednár (Archeologický ústav SAV), Zuzana Staneková a Peter Šimko (Považské múzeum). Podieľali sa na nej i ďalší autori, menovite Tomáš Janura, Michal Jurecký, Květa Kicková, Marián Liščák, Miroslav Matejka, Andrea Paráčová, Andrea Slaná, Michal Šimkovic a Dominika Tomášová. Monografia podáva ucelený pohľad na Budatínsky hrad a jeho vývoj. Podrobne a zrozumiteľne sprostredkováva výsledky rozsiahlych archeologických a stavebno-historických výskumov vyvolaných potrebou zásadnej rekonštrukcie hradu, ale i ďalších, predovšetkým historických, archívnych výskumov. Je mimoriadne obšírnym a dosiaľ jediným dielom venovaným tomuto hradu.

Odev z koncentračného tábora

Možno málokto vie, že aj v Žiline sa v období 2. svetovej vojny nachádzal sústreďovací tábor Židov. Bol zriadený vo vojenských objektoch Štefánikových kasárni na Rajeckej ceste. Začal fungovať 21. marca 1942. Boli v ňom sústredení Židia z celého územia Slovenska, často celé rodiny, muži, ženy i deti.

                                                                                   Štefánikove kasárne v Žiline

Hygienické podmienky boli v tábore takmer nulové. Nachádzal sa tam jeden hydrant, z ktorého tiekla len studená voda. Sociálne zariadenie si museli urobiť sami tak, že vykopali vonku priekopu, nad ktorou boli dve brvná spoločné pre mužov i ženy. Strava tam prakticky nebola, jedli len to, čo si stihli vziať z domu. Žili v drevených barakoch a spali na drevených pričniach na slame. Dozorcovia sa k Židom správali nedôstojne – týrali ich a oberali o osobné veci. Po niekoľkých dňoch boli Židia zo sústreďovacieho tábora transportovaní do koncentračných táborov v Poľsku. Dokopy bolo zo Žiliny vypravených 20 transportov, najviac do Osvienčimu. Jednotlivé transporty tvorilo zvyčajne 25 nákladných železničných vozňov používaných na prevážanie dobytka, v ktorých sa tiesnilo okolo 1000 osôb. Podľa odhadov bolo zo sústreďovacieho tábora v Žiline deportovaných približne 18 600 Židov. Väčšina z nich zahynula neskôr v koncentračných táboroch. Posledný transport opustil územie Slovenska 20. októbra 1942, preto zbierkovým predmetom mesiaca október je práve odev z koncentračného tábora. Jedná sa o pásikavé nohavice a blúzu s nápisom Dachau a číslom 135.333. Tento zbierkový predmet nám nielen dokumentuje smutnú etapu dejín, ale zároveň má byť poučením pre ľudstvo, aby neopakovalo chyby, ktoré viedli k veľmi tragickým udalostiam.

Zdroj: Halaj, D.: Sústreďovací tábor Židov v Žiline v roku 1942. In: Žilinský večerník, č. 3, 15.1.2008, s. 23, roč. XVII.

Považské múzeum v Žiline, Topoľová 1, 010 03 Žilina

príjme  do pracovného pomeru marketingového pracovníka /hovorcu  

Miesto výkonu práce:                                    Žilina

Ponúkaný plat (brutto):                      v zmysle zákona 553/2003 Z. z.

Predpokladaný termín nástupu:         november  2018

Druh pracovného pomeru:                 plný úväzok

Pracovná náplň, právomoci a zodpovednosti:

• komunikácia s médiami, zabezpečovanie propagácie múzea vo všetkých médiách
• spravovanie webovej stránky, aplikácie a sociálnych sietí múzea
• získavanie sponzorov, nadväzovanie spolupráce
• pomoc pri tvorbe, organizovaní a zabezpečovaní kultúrnych podujatí alebo vzdelávacích podujatí v kultúrnych zariadeniach s dosahom na región,
• zabezpečovanie obsahovej a organizačnej prípravy rozličných kultúrno-osvetových, vzdelávacích, programových a produkčných činností múzea,
• poskytovanie informácií a návody organizátorom kultúrnych aktivít,
• vypracovávanie návrhov a realizácia konkrétnych projektov rozvoja jednotlivých oblastí kultúrno-osvetovej činnosti,
• spolupodieľanie sa na direkt marketingu múzea, budovanie databázy klientov múzea,
• prezentovanie múzea do médií ako hovorca.

Požiadavky:

• VŠ vzdelanie II. stupňa
• aktívna znalosť práce s PC, Word, Excel, PowerPoint
• komunikácia v cudzom jazyku – anglický
• profesionálne vystupovanie
• organizačné, komunikačné a prezentačné schopnosti, kreativita, flexibilita, schopnosť tímovej práce
• aktívny a samostatný prístup k riešeniu úloh

 Žiadosť, vypracovaný návrh na PR stratégiu a propagačný článok o múzeu (1/2 strany A4) spolu so štruktúrovaným životopisom a súhlasom so spracovaním osobných údajov zasielajte do 14. 10. 2018  na adresu:  Považské múzeum v Žiline, Topoľová l, 010 03 Žilina; email:  muzeum@pmza.sk

Tento rok bol pre PMZA veľmi úspešný v oblasti akvizícii. Vďaka Fondu na podporu umenia sa nám podarilo obohatiť zbierkový fond história o cenné umelecko-historické predmety.  Ide o nábytok z prvej polovice 20. storočia,  ktorého zastúpenie je v historickom fonde minimálne. Získaním týchto nových kúskov sa nám aspoň sčasti podarilo zaplniť  chýbajúce hmotné kultúrne dedičstvo nášho regiónu.

Akvizícia súboru nábytku – jedálne

Prvým podporeným projektom je akvizícia jedálenského nábytku. Tvoria ho dve komody, sklenená vitrína, rozkladací jedálenský  stôl a 6 stoličiek. Chronologicky možno predmety zaradiť do rokov 1934 – 1935. Pôvodným vlastníkom bol Otakar Bednařik, ktorý v tomto období pôsobil v Žiline ako poštový riaditeľ. Ich kúpou získalo PMZA vzácne exponáty približujúce bývanie a atmosféru 30. rokov 20. storočia. Nové exponáty sú prezentované v expozícii Budatínskeho hradu.

Akvizícia kompletného zariadenia kancelárie

Druhým podporeným projektom bola akvizícia kompletne zariadenej kancelárie po Júliusovi Katrenovskom, ktorý v roku 1944 získal miesto prokuristu v Mestskej sporiteľni v Žiline. Práve v tomto roku sa presťahoval do Žiliny a zariadil si nanovo celý byt, vrátane kancelárie. Spomínanú kanceláriu si sám navrhol a jeho návrh v roku 1944 zrealizoval žilinský stolár Pavol Hulej, ktorý mal v 30. – 50. rokoch otvorenú živnosť ako stolár. Vybavenie kancelárie pozostáva z dvoch sekretárov, konferenčného stolíka, štyroch kresiel, rozkladacej pohovky, dvoch kobercov, kancelárskeho stola, písacieho stroja, stolových hodín a písacích potrieb. Ich kúpou získalo PMZA jedinečné exponáty,  ktoré na jednej strane zachytávajú každodenný život a bytovú kultúru v 40. rokoch 20. storočia v našom regióne, na strane druhej odrážajú umeleckú prácu miestneho stolára. Nové exponáty si môžete pozrieť v expozícii Budatínskeho hradu.

Akvizíciu dobového nábytku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zbierkový predmet mesiaca september sa týka 135. výročia trate Trenčín – Žilina. 

V časoch, keď sa stavali železnice, existovalo viacero železničných podnikov, štátne železnice (MÁV – Magyar királyi állámvasútak – Uhorské kráľovské štátne železnice) i množstvo súkromných. Najväčším súkromným podnikom bola spoločnosť StEG. Tá v roku 1883 postavila železničnú trať Trenčín – Žilina. V tomto roku si pripomíname 135. výročie otvorenia tohto úseku Považskej železnice. Plány na výstavbu železnice z Bratislavy na sever Uhorska existovali už v roku 1856. Potrebné bolo spojiť Budapešť cez údolie Váhu so severným Slovenskom, rakúskym Sliezskom a Haličou. Bratislavu s Budapešťou už spájala Uhorská centrálna železnica a s Trnavou konská železnica otvorená v roku 1846. V 2. polovici 60. rokov bola vydaná koncesia na výstavbu Košicko-bohumínskej trate, ktorá zahŕňala aj úsek Bohumín – Žilina. Záujemcom o výstavbu Považskej železnice, súkromným podnikateľom kniežaťu Windišgrécovi a grófovi Breunerovi stačilo postaviť novú 150-km dlhú trať údolím Váhu
z Trnavy do Žiliny a odkúpiť konskú trať a prestavať ju na parnú prevádzku. Po vydaní koncesie v 1. polovici 70. rokov sa začal stavať úsek z Trnavy do Trenčína, avšak konzorcium týchto podnikateľov sa dostalo do finančných problémov, až napokon odkúpil rozostavanú trať štát a prevádzku zabezpečoval štátny podnik MÁV. Dohodou z roku 1880 medzi MÁV a StEG prešla považská železnica pod StEG. Úsek z Trenčína do Žiliny sa začal stavať vo februári 1883 a už 1. 11. 1883 bola jednokoľajná trať uvedená do prevádzky. 

Pri príležitosti tohto výročia sme sa rozhodli v Budatínskom hrade vystaviť list z katalógu spoločnosti StEG, ktorý popisuje výstavbu trate Trenčín – Žilina. V uvedenom katalógu, vydanom v roku 1887, je chronologicky popísaná história podniku. Texty v katalógu sú doplnené krásnymi bohatými ilustráciami. Dva výseky z tohto katalógového listu prikladáme k tomuto článku. Na jednom z nich je ilustrácia zobrazujúca mestá Trenčín a Žilina, na
druhom text viažuci sa k trati Trenčín – Žilina. V preklade znie:

Považská železnica:
Prepojovacia koľaj k hlavnej trati Viedeň – Budapešť, dĺžka 1.3 km, stavba začala v októbri 1882, skončila vo februári 1883, náklady 92.000,- (ide o spojku Bratislava-Rača – Vajnory)
Prístavby v stanici Bratislava, december 1882 – apríl 1884, 64 800,-
Stavba trate Trenčín – Žilina 79.873 km, december 1882 – november 1883, 7.160.000,-
Investície a prestavba na trati Bratislava – Trenčín, december 1882 – december 1886, 300.000,-
Nadobudnutie trate Bratislava – Trenčín výmenou za trať Bruck – Neu-Szony 120.918 km, december 1882
Výstavba trate Galanta – Sereď 11.632 km, september 1883 – november 1883, 608.000,-