Považské múzeum po dvoch rokoch opäť organizuje obľúbené letné podujatie Zlaté časy budatínske. Tento ročník bude o to výnimočnejší, že budeme zároveň oslavovať 80. výročie múzea.
Pozývame preto všetkých remeselníkov a predajcov, ktorí majú záujem o prezentáciu a predaj svojich výrobkov, aby sa prihlásili do 19. 6. 2022 prostredníctvom nasledujúceho formulára:
V hornatých oblastiach nášho regiónu boli vhodné podmienky pre chov a pasenie oviec a dobytka. Okrem získavania vlny, mäsa a kože sa využívalo a spracúvalo mlieko a vyrábali sa mliečne výrobky (ovčie syry, bryndza, neskôr oštiepok, parenica, maslo a žinčica).
Pobyt na pasienkoch a výroba mliečnych produktov na salaši si vyžadovalo budovanie pastierskych stavieb, vyrábanie pastierskeho riadu a pomôcok. Tie si zhotovovali samotní pastieri. Pri spracovaní mlieka sa dodržiaval postup, pri ktorom sa mlieko najskôr dojilo do geliet, z nich sa zlievalo do putery, kde sa kľagalo pomocou syridla a roztrepávalo trepákom. Syr musel odtiecť do plachtičky. Na výrobu ďalších mliečnych výrobkov bol základnou surovinou vyzretý syr. Oštiepky, bryndza či parenica sa formovali v drevených formách.
Súčasťou zbierkového fondu etnológie sú aj drevené formy na oštiepky a na maslo, ktoré sú prezentované v rámci cyklu zbierkový predmet mesiaca.
Forma na oštiepky je z javorového dreva a má súdkovitý tvar. Skladá sa z dvoch častí. Vnútorná strana je bohato zdobená rezbou. Vyrobil ju Vít Pieš v roku 1985. Oštiepok je polotvrdý polotučný, parený alebo neparený, údený alebo neúdený syr v tvare veľkého vajca alebo šišky. Zo syra bača najskôr vytlačil srvátku, potom syr formoval v dlaniach a vložil ho do vyrezávanej formy, ktorú ponoril na pol dňa do prevareného slaného roztoku. Nasolený oštiepok s otlačeným ornamentom z formy sa dával ešte vyúdiť alebo sa konzumoval čerstvý. V niektorých oblastiach sa vyrábali oštiepky aj z kravského kľaganého syra.
Druhým predmetom je forma na maslo zdobená kvetinovým motívom a žliabkovanými stenami. Používali ju v obci Divina približne do 50. rokov 20. storočia. Maslo konzumovali doma, prípadne ho predávali na trhu. Pred výrobou masla bolo potrebné zo sadnutého kravského kyslého mlieka zozbierať smotanu. Tá sa naliala do mútovníka a maslo sa ručne stĺkalo. Aby bolo maslo žltšie, pridávali ku smotane mrkvovú šťavu. Natlačením do drevených vyrezávaných formičiek sa maslo ozdobovalo a získalo tvar. Niekedy sa na výrobu masla miešalo ovčie a kravské mlieko.
text: Mgr. Adriana Bárdyová
Ľudia milujú jedlo. Našťastie, v poslednej dobe sa vraciame k sezónnosti, lokálnosti a teda aj kvalite toho, čo doma servírujeme. V sobotu 11. júna si môžete opäť po dvoch rokoch vychutnať podujatie Piknik v meste, ktorý sa bude konať v areáli Budatínskeho hradu.
Okrem dobrého jedla sa môžete tešiť na bohatý sprievodný program: od hudby cez prednášky zdravej výživy a environmentálnej zodpovednosti až po čitáreň a tvorivé dielne pre deti.
Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina
príjme na obdobie od mája do decembra, resp. na sezónu
lektorov – brigádnikov ( na dohodu)
Miesto výkonu práce: Expozícia Jánošík a Terchová
Požiadavky:
Mzdové podmienky brutto:
3,96€/l hodina (príplatky za sobotu, nedeľu, sviatok v zmysle ZP)
Žiadosť spolu so štruktúrovaným životopisom a súhlasom so spracovaním osobných údajov posielajte na adresu: Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina, e-mail: muzeum@pmza.sk.
Kniha sa skladá z troch častí:
Hoci pôjde o odbornú publikáciu, ktorú spracovalo 8 autorov, naším cieľom je, aby poznatky a historické fotografie v publikácii zaujali nielen komunitu nadšencov dopravy a histórie, ale i širokú verejnosť. Preto kladieme dôraz na zrozumiteľnosť, bohatosť obrazového materiálu a kvalitu tlače.
Považské múzeum sa opäť zapája do celoslovenského podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad a počas prvého júnového víkendu zorganizuje v Budatínskom parku niekoľko aktivít. Hlavnou tohtoročnou témou je: Parky a záhrady čelia klimatickej zmene.
Piatok 3.6. 2022 doobeda bude venovaný vzdelávacím aktivitám pre školy o problematike zmeny klímy v areáli Budatínskeho hradu a o 15.00 prebehne pre verejnosť Kurz poznávania jednotlivých druhov drevín v atraktívnom prostredí Budatínskeho parku.
V nedeľu 5. 6. o 15.00 bude mať v tomto duchu prednášku pre verejnosť botanička Považského múzea Květa Kicková, ktorá vás prevedie celým podujatím.
Považské múzeum pripravilo od 1. júna pre svojich návštevníkov výstavu pod názvom Postava drotára v literatúre, na ktorej bude prezentovaných približne 220 dokumentov slovenskej a českej proveniencie. Výstava predstavuje dramatickú, prozaickú i poetickú tvorbu a je doplnená o ľudovú slovesnosť a odbornú literatúru, ktorú z väčšej časti vydalo Považské múzeum.
„Najstaršie prezentované dokumenty sú z oblasti dramatického umenia a vznikli v prvej tretine 19. storočia. Najviac zastúpené sú diela z oblasti poézie, ktoré poukazujú na tragiku jednotlivca. Autorov zaujal vzhľad drotárov, ich práca, spôsob obliekania, sociálne a majetkové pomery, typické charakterové vlastnosti, jazyk i viera. Najemotívnejšie vyznievajú ich lúčenia s blízkymi i smútok, ktorý ich ďaleko od domova opanuje. Básnici však prostredníctvom svojich diel vyjadrujú i túžbu drotárov po slobode a oslavujú ich prebúdzajúce sa národné povedomie,“ vysvetľuje autorka výstavy Jana Adamusová z Považského múzea.
Zaujímavá je početná zbierka vydaní novely Pohorská vesnice autorky Boženy Němcovej, ktorá sa pri tvorbe diela nechala inšpirovať skutočným príbehom drotára Jána Gálika z Kolárovíc. Jednotlivé vydania sú doplnené o nádherné ilustrácie od známych umelcov. „Vzácny je i výtlačok poviedky Za otcom, ktorú napísal slovenský spisovateľ a učiteľ Theodor Kunst a vyšla v roku 1936. Výstava predstaví i niekoľko vydaní románov z drotárskeho prostredia pod názvom Pole neorané autora Petra Jilemnického a Džarkovia od Karola Tomaščíka. I v súčasnosti môžeme v literárnej tvorbe nájsť postavu drotára, a to najmä v rozprávkach a povestiach pre deti,“ približuje J. Adamusová.
Na výstavu okrem odbornej knižnice Považského múzea zapožičali dokumenty a poskytli písomné materiály i Slovenská národná knižnica v Martine a Národní knihovna v Prahe. Výstava bude pre verejnosť prístupná od 1. júna do 2. októbra v priestoroch Drotárskeho pavilónu.
Slávnostné otvorenie letnej sezóny a zároveň Deň detí na hrade Strečno sa bude konať v nedeľu 29. mája. Program bude naozaj bohatý. „Malých i veľkých čaká deň plný hier a zábavy. Od 10. do 17.00 vystúpia sokoliari sv. Bavona, skupina historického šermu Vir Fortis, členovia združenia Cech Terra de Selinan, detský folklórny súbor Lieska – SZUŠ Anima Libera, divadlo Saša Jaša a Saša Bela, chýbať nebudú historické remeslá či ochutnávka stredovekej kuchyne,“ pozýva správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová.
Návštevníci budú po hrade chodiť samostatne a vychutnávať si všetky aktivity, ktoré sú pre nich pripravené.
Na hrade Strečno začína letná sezóna. Svoje brány otvára po niekoľkých mesiacoch v pondelok 16. mája 2022. Zatvorený bol od októbra minulého roka, nakoľko sa pokračovalo v ďalšej etape reštaurovania interiéru severného paláca a sakristie a aj v tomto čase ešte prebieha rekonštrukcia hlavnej brány. „Keďže rekonštrukčné práce nie sú ukončené a návštevníci nebudú môcť vidieť expozíciu archeológie, počas tejto doby sme znížili vstupné na bežné prehliadky. Veríme, že kompletná prehliadka hradu bude umožnená od polovice júna,“ vysvetlila správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová.
Slávnostné otvorenie letnej sezóny a zároveň Deň detí sa bude konať v nedeľu 29. mája. Program bude naozaj bohatý. „Malých i veľkých čaká deň plný hier a zábavy. Od 10. do 17.00 vystúpia sokoliari sv. Bavona, skupina historického šermu Vir Fortis, členovia združenia Cech Terra de Selinan, detský folklórny súbor Lieska – SZUŠ Anima Libera, divadlo Saša Jaša a Saša Bela, chýbať nebudú historické remeslá či ochutnávka stredovekej kuchyne,“ pozýva K. Repáňová. Návštevníci budú po hrade chodiť samostatne a vychutnávať si všetky aktivity, ktoré sú pre nich pripravené.