Aj májové podujatie z cyklu Múzeum pre Vás sa bude konať v exteriéri. Lektorovaná vychádzka do prírody pod vedením botaničky Považského múzea Květy Kickovej bude tematicky venovaná spoznávaniu lúčnej flóry suchých aj mokrých stanovíšť. Vychádzka je fyzicky nenáročná a bude v ľahko prístupnom teréne, potrebná je však pevná obuv. Podujatie je vhodné pre každú vekovú kategóriu. Stretnutie pred vychádzkou bude v piatok 20. mája 2022 o 16.00 na autobusovej zastávke Divina/Lúky, Lokaj. Budeme sa túlať v okolí miestnej časti Lúky patriacej pod obec Divina. Predpokladaný návrat do Žiliny je o 19.30. Prihláste sa na mailovej adrese kickova@pmza.sk alebo na tel. č. 0917 868 520. Cena 1€ / osoba, deti do 6 rokov zadarmo.

Považské múzeum vo štvrtok 5. mája slávnostne otvorilo výstavu 8 deka múzea, ktorá je symbolickým začiatkom osláv 80. výročia vzniku múzea. Výstava ponúka pestrú porciu histórie a približuje to najzaujímavejšie, čo sa počas 8 dekád v múzeu podarilo. Na úvod prítomných privítal riaditeľ múzea Michal Jurecký, ktorý poďakoval všetkým zamestnancom za doterajšiu prácu a nasadenie nielen pri príprave jubilejnej výstavy. Pozvanie prijali aj zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja – podpredseda Peter Weber a riaditeľ odboru kultúry Martin Hromada, ktorí múzeu pri príležitosti 80. výročia odovzdali ocenenie Litteras Memoriales. Podujatia sa zúčastnil tiež predseda mestskej rady Czeslaw Greń z poľského mesta Strumień, s ktorým Považské múzeum spolupracovalo pri viacerých cezhraničných projektoch.

Program otvorilo predstavenie v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA, ktoré zaujímavým spôsobom priblížilo históriu múzea a predstavilo jednotlivé expozície. Publikum tak videlo na jednom mieste prvú riaditeľku múzea Vlastu Kristenovú s Gejzom Čákim, Žofiou Bosniakovou, Jurajom Turzom, Aničkou z Terchovej, Haničkou z Čičmian a železničiarkou Boženkou. Scénky dopĺňali ľudové piesne, ktoré na husliach zahrala Andrea Turčáková. Nadšený potlesk divákov svedčil o tom, že sa im predstavenie naozaj páčilo a ocenili inovatívny prístup tvorcov. Potom sa všetci presunuli do výstavnej miestnosti, kde nasledovala krátka komentovaná prehliadka výstavy 8 deka múzea. Riaditeľ Michal Jurecký vysvetlil, že výstava prináša chronologický prehľad dejín Považského múzea, pričom zvýšenú pozornosť venuje ôsmim témam, charakteristickým pre jednotlivé dekády jeho existencie. Návštevník sa dozvie o neľahkom období tejto inštitúcie, ktoré predstavuje napríklad proces budovania jej zázemia alebo ideologický tlak na jej činnosť zo strany komunistického režimu. Pozornosti však neunikajú ani úspešné míľniky, ako napríklad etablovanie sa na múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti drotárstva a dopravy, alebo revitalizácia viacerých objektov, ktoré sú dodnes neodmysliteľnými dominantami Považia. Celý tento spletitý, ale zaujímavý život múzea dopĺňajú desiatky dobových fotografií.

Výstava svojou formou zvýrazňuje aj vývoj jednej z kľúčových náplní tejto inštitúcie – akvizičnej a výstavnej činnosti. Jednotlivé inštalácie ponúkajú predstavu o charaktere jej zbierkového fondu a zároveň aj približujú spôsoby prezentácie historických, umeleckých a prírodných pamiatok žilinského regiónu v minulom storočí. Jedným z dominantných častí výstavy je určite časť „drotárska rozprávka“. Tá je rekonštrukciou jaskyne s rozprávkovými bytosťami, ktorá bola vystavená pri otvorení mestského múzea na radnici mesta Žilina v roku 1942. Pri príležitosti výstavy poskytlo Považské múzeum možnosť obyvateľom Žiliny a jej okolia podeliť sa o svoje spomienky. Súčasťou  jubilejnej výstavy sú preto rozmanité predmety osobnej povahy, ktoré rozprávajú príbehy týchto ľudí a poodhaľujú časť ich histórie.

Na vernisáži výstavy sa stretli súčasní a bývalí zamestnanci múzea, partneri, spolupracovníci, priaznivci či stáli návštevníci, ktorí spomínali na spoločné zážitky a diskutovali nielen o minulosti múzea, ale aj o víziách do budúcnosti. Oslavy 80. výročia založenia múzea budú pokračovať počas celého roka a všetky väčšie podujatia v jednotlivých expozíciách budú venované práve tejto téme.

Reportáž z otvorenia výstavy:

https://youtu.be/fvU1tY1Q-lM

 

 

 

Predmetom mesiaca máj je súbor šiestich kosákov /srpov/ nachádzajúcich sa v zbierkach Považského múzea. Na malom pahorku nazvanom Kubický vŕšok, v katastri obce Stráňavy pri Žiline, objavili žiaci základnej školy v roku 1963 desať kosákov. V nasledujúcom roku ich odovzdali do Považského múzea už len päť, z ďalšieho sa dochovala iba časť čepele a zvyšné sa stratili. Pri následnej obhliadke lokality sa objavili i kúsky železnej rudy, ktorá sa tu ťažila už vo včasnom stredoveku a nájdené náradia sú zrejme dokladom výroby miestnych kováčov. Presné datovanie kosákov je problematické, nakoľko ide o chronologicky menej citlivé artefakty. Nevýhodou je tiež skutočnosť, že súbor bol získaný amatérsky, bez možnosti overenia nálezovej situácie. Datujeme ich rámcovo do 10. – 11. storočia. Terminologické nezrovnalosti sú v pojmoch kosák a srp. Kosáky majú ostrie čepele hladké. Ako srp je pomenované náradie so zúbkovaným ostrím, ktoré umožňovalo ľahšie odseknutie obilia. Zúbkované ostrie malo päť dochovaných exemplárov, preto ich môžeme označiť termínom srpy. Vo všeobecnosti však platí, že terminologicky je vo všetkých prípadoch nadradený pojem kosák.

Na dedinských sídliskách žili univerzálni kováči, ktorí vyhotovovali nenáročné výrobky, ovládali techniku výroby a poznatky o kalení ocele. Náradia s hladkým ostrím sa pôvodne používali sa na zber stebiel a kladenie hrstí na povriesla. Až omnoho neskôr slúžili na žatie. Predstavujú pomerne jednoduché výrobky. Skladajú sa z dvoch základných častí, čepele a rukoväte. Funkčnú časť tvorí čepeľ. Jej ohnutá, vonkajšia strana, tzv. chrbát môže byť zhrubnutá. Vnútorná, ostrá časť je pracovná a nazýva sa ostrie. Čepeľ býva ukončená hrotom. V mieste, kde čepeľ prechádza do rukoväte sa nachádza tzv. päta. Na kosákoch s odsadenou rukoväťou je tvorená tŕňom, ktorý býva často ukončený háčikom na lepšie uchytenie drevenej rúčky. Ešte väčšia zručnosť kováčov bola potrebná pri výrobe srpov. Archeologické experimenty preukázali, že záseky na ostrí vyrábali kováči tak, že čepeľ umiestnili hranou na nákovu a záseky zo spodnej strany vysekali za studena malým ostrým nástrojom. Po nasekaní náradie otočili a slabými údermi kladiva vytvorili zúbky, občas len miniatúrnej veľkosti. Tie smerujú vždy šikmo dozadu, k rukoväti. V niektorých prípadoch sú vysekané takmer po celej dĺžke čepele, alebo v mieste jej najväčšieho zakrivenia. Objavujú sa však aj tesne pri hrote. Exempláre so zásekmi sa používajú v stredoeurópskom priestore až do 11. storočia. Počas celého včasného stredoveku sa vyskytujú spoločne s kosákmi s hladkým ostrím.

Náradia zo Stráňav patria k tzv. obilnému typu a slúžili na žatevné práce. Tie prebiehali v letných mesiacoch, po dozretí obilia a boli jednou z hlavných činností v rámci poľnohospodárskych aktivít. Technikou používanou pri práci s kosákmi s hladkým ostrím i so srpmi bolo hrsťovanie. Túto prácu vykonávali pravdepodobne muži. Podľa ikonografických vyobrazení bolo úlohou žien viazanie snopov a ich zhromažďovanie na kopu.

Žalo sa v najnižšej časti stebiel. Náradie s hladkým ostrím si počas prác vyžadovalo pribrusovanie, čo viedlo k neželanému spomaľovaniu činnosti a napriek náročnejšej výrobe, bola efektívnejšia práca so srpmi. Pri ich používaní sa steblá nelámali a nedochádzalo k ich roztrúseniu. Oba typy náradia však umožňovali ľahké regulovanie výšky strniska. Tým, že sa obe náradia objavujú súčasne v rámci jednej lokality, je pravdepodobné, že boli určené k tomu istému účelu.

V poľnohospodárstve sa kosáky používali aj k iným činnostiam. Napríklad na zber jarín, ozimín alebo na zber sena. Tiež sa mohli používať na úpravu slamy na strechách obydlí.

 TEXT: Mgr. Andrea Slaná, PhD. – archeologička

FOTO: Anna Kucharčíková

Považské múzeum sa aj tento rok zapojí do aktivity Noc múzeí a galérií, ktorej cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo a šíriť informácie o kultúrnej rozmanitosti. V minulosti sa toto podujatie konalo zväčša na hrade Strečno či Budatínskom hrade. Teraz sa po prvýkrát uskutoční v Sobášnom paláci v Bytči, ktorý dal postaviť palatín Juraj Turzo v roku 1601 pre svadobné hostiny svojich dcér.

„Rozhodli sme sa ukázať návštevníkom krásne priestory paláca aj mimo bežných otváracích hodín a umožnili im vstup večer o 17.00, 18.00, 19.00 a 20.00.  Pre záujemcov sme si pripravili špeciálnu prehliadku v renesančnom duchu. Po pamiatke  ich bude sprevádzať samotná dcéra palatína Juraja Turza – Barbora, ktorá prezradí rôzne tajomstvá a zaujímavosti zo života rodiny,“ uviedla správkyňa Sobášneho paláca Andrea Turčáková.

Okrem prehliadky bude pre návštevníkov lákadlom určite aj výstava Remeslo má modré dno prezentujúca vývoj a remeslo modrotlače na našom území od 18. do 21. storočia. Viac informácií na www.pmza.sk.

 

V sobotu 14. mája sa v areáli Budatínskeho hradu uskutoční ďalší ročník podujatia Deň rodiny. Organizuje ho Sekcia mládeže Žilinského samosprávneho kraja v rámci Roka mládeže.  Pre rodiny a mládež je pripravený bohatý program, ktorého súčasťou bude cirkusová šou, divadlo, tvorivé dielne, diskusie a množstvo ďalšieho. Na záver vystúpi aj známa speváčka Simona Magušinová. Začiatok je o 14.00.

Monografia obce Dlhé Pole – História a súčasnosť I. a II. diel získala titul Kniha Horného Považia 2021 v kategórii odborná literatúra.
Knihy vydala obec Dlhé Pole v spolupráci s Považským múzeom, jednou z jej zostavovateliek je hovorkyňa múzea Magdaléna Lacková a autorsky prispelo viacero odborných zamestnancov. Jednotlivé kapitoly napísali historička drotárstva Katarína Hallonová, etnologička drotárstva Katarína Kendrová, botanička Květa Kicková, archeologička a geologička Andrea Slaná, bývalý zoológ Ladislav Hlôška a niektoré texty recenzovali historik dopravy Peter Šimko, historička Dominika Hlobíková a bývalá historička Martina Bernátová.
Všetkým, ktorí sa podieľali na jej príprave, srdečne gratulujeme.
Obe knihy si môžu záujemcovia kúpiť aj v infopulte Budatínskeho hradu.

Po dvoch rokoch sa v areáli Budatínskeho hradu opäť uskutoční obľúbené podujatie Jarná krása, ktoré organizuje OZ Malá Fatra. Súčasťou 9. ročníka bude výstava rôznych druhov rastlín a drevín, odborné poradenstvo, ukážky aranžovania, kynologického výcviku aj divadlo pre deti. Podujatie bude trvať od 6. do 8. mája 2022.

8 deka, 8 dekád, 80 rokov. Výnimočná výstava pri príležitosti 80. výročia založenia múzea ponúkne to najzaujímavejšie, čo sa počas 8 dekád v múzeu podarilo. Spoločne budeme spomínať na vývoj múzea, pribúdanie expozícií, ich rekonštrukciu, predstavíme niektoré exponáty a odhalíme príbehy s nimi spojené. „Múzeum už viac ako trištvrte storočia nadobúda, revitalizuje, skúma a vystavuje  predmety o spoločnosti a prírode, tvoriace kultúrne dedičstvo Žiliny a jej širokého okolia. Pri príležitosti tohtoročného okrúhleho výročia sme si nevedeli predstaviť lepšiu prezentáciu našej práce ako práve prostredníctvom výstavy. Samotný názov napovedá, že pôjde o zaujímavú zmes rôznych kúskov a návštevník dostane na tanieri pestrú porciu histórie. Všetci sa tešíme na výsledok a veríme, že verejnosť príjemne prekvapíme,“ približuje riaditeľ Považského múzea Michal Jurecký.

Snahy vedúce k vytvoreniu zázemia pre uchovávanie a prezentáciu pamätihodností Považia sa úspešne zavŕšili v roku 1942, keď v budove radnice v Žiline vznikla vlastivedná a drotárska expozícia. Odvtedy múzeum prešlo zásadnými zmenami súvisiacimi nielen s turbulentnými politickými udalosťami, ale aj ďalšími spoločenskými procesmi, ktoré formovali pohľad na ochranu pamiatok, spôsob ich výskumu a sprístupňovania verejnosti. Výstava prináša chronologický prehľad dejín Považského múzea, pričom zvýšenú pozornosť  venuje ôsmim témam, charakteristickým pre osobitné dekády jeho existencie. „Zároveň výstava svojou formou zvýrazňuje aj vývoj jednej z kľúčových náplní tejto inštitúcie – akvizičnej a výstavnej činnosti. Jednotlivé inštalácie ponúkajú predstavu o charaktere zbierkového fondu a zároveň približujú spôsoby prezentácie historických, umeleckých a prírodných pamiatok žilinského regiónu v minulom storočí. Autori sa rozhodli dať priestor aj imaginácii, a preto jedna časť výstavy načrtáva z dejín múzea i to, čo nám kvôli nedochovaniu úplnosti historických prameňov zostáva stále trochu skryté,“ vysvetľuje koordinátorka výstavy – historička Považského múzea Zuzana Kudzbelová.  Pri tomto výročí múzeum poskytlo príležitosť obyvateľom Žiliny a jej okolia podeliť sa o svoje spomienky. Súčasťou  jubilejnej výstavy sú preto rozmanité predmety osobnej povahy, ktoré rozprávajú príbehy týchto ľudí a poodhaľujú časť ich histórie.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 5. mája 2022 o 16.00 hod. na Budatínskom hrade. Účastníci uvidia predstavenie Povedačky na terase… s múzeom v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA, ktoré prostredníctvom scénok a piesní priblíži históriu múzea a predstaví jednotlivé expozície. Chýbať nebude ani komentovaná prehliadka výnimočnej výstavy. „Keďže tento rok je pre nás výnimočný, tradičné podujatia v našich expozíciách budeme venovať práve výročiu. Návštevníci sa teda naozaj majú počas celého roka na čo tešiť. Otvorenie výstavy 8 deka múzea je symbolickým začiatkom osláv, a preto všetkých srdečne pozývame!“ uzavrel Michal Jurecký.

Výstava bude pre návštevníkov prístupná do 11. apríla 2023.

Pozvánku sa výstavu si môžete pozrieť na: https://youtu.be/vL1YdPONPr8

 

 

 

Považské múzeum oslavuje tento rok 80. výročie svojho vzniku a pri tejto príležitosti si pripravilo viacero podujatí. Prvým z nich budú Povedačky na terase… s múzeom, ktoré sa uskutočnia 1. mája v atraktívnom prostredí západnej terasy Budatínskeho hradu.

A ako najlepšie oživiť históriu? Predsa zaujímavým príbehom! Predstavenie v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA priblíži niečo z histórie múzea a predstaví jednotlivé expozície. ,,Pri tvorbe scenára som sa zamyslela nad tým, čo by sa stalo, keby ožili historické osobnosti spojené s našimi expozíciami, ako napríklad Žofia Bosniaková z hradu Strečno alebo Juraj Turzo zo Sobášneho paláca v Bytči. A ako by to vyzeralo, keby sa k nim pridala Anička z Terchovej, Hanička z Čičmian, železničiarka Boženka a gróf Čáki z Budatínskeho hradu a spoločne by navštívili prvú riaditeľku múzea, Vlastu Kristenovú… A scenár bol na svete,“ vysvetlila členka RAZCA Katarína Maršalová.

Humorné a sem – tam poučné scénky doplnené ľudovými piesňami môžu návštevníci vidieť o 17.00 a 18.00. Je to skvelá príležitosť stretnúť na jednom mieste postavy súvisiace so všetkými expozíciami Považského múzea a stráviť prvú májovú nedeľu na Budatínskom hrade.  Prihlásiť sa môžete na tel. č. 0907 108 659.

 

Začnite písať a stlačte Enter pre vyhľadávanie