Minulý rok sme boli začiatkom apríla dôvtipní a možno v niektorých prípadoch aj dôverní. Od 28. 3. do 11. 4. sa totiž v priestoroch kaplnky nachádzala výstava s rovnomenným názvom Dô (vtipne) verne. Návštevníkom ponúkala diela troch autorov s rôznymi spôsobmi vyjadrenia, ktorí mali jednu vec spoločnú: netradičný pohľad na svet. Obrazy Michala Jureckého, fotografie a básne Magdalény Lackovej a drôtované drobnosti Jana Večeřu zaujali a pobavili zároveň. Dovolili nahliadnuť do dôverne známeho prostredia, ktoré vďaka ich dôvtipu nadobudlo úplne iný rozmer. Výstava tak bola dôkazom toho, že kultúra môže byť zábavná a aj za hradnými múrmi pracujú vnímavé a vtipné bytosti.

Trošku nadhľadu v týchto ťažkých časoch nám pomôže zabaviť sa a ostať nad vecou.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

…

Dô (vtipne) verneČítajte viac »

Budatínsky hrad zaujal už z diaľky. Od 30. 3. do 3. 4. totiž svietil na modro. Považské múzeum v Žiline sa aj tento rok zapojilo do iniciatívy organizácie SPOSA a podporilo osoby s autizmom.

Tlačová správa SPOSA – ŽR

Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom – Žilinský región sa do modrej kampane zapája už po ôsmy raz, pričom sa k nej pripojilo aj mesto Žilina a Považské Múzeumv Žiline. 

Urobia tak vo večerných hodinách modrým vysvietením budovy žilinskej radnice, Burianovej veže a Budatínskeho hradu. Iniciatíva vychádza z jednej z najvýznamnejších svetových organizácií AutismSpeaks. Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov prijatý ako Svetový deň povedomia o autizme. Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o autizme a snaha začleniť ich medzi seba a vytvoriť im podmienky pre zmysluplný život.

Modré svetlo pomáha zacieliť pozornosť verejnosti na autizmus – vývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje v súčasnosti viac ako 70 miliónov ľudí na celom svete. Autizmom trpí viac ľudí ako cukrovkou a AIDS dohromady. Jeho symbolom je modrá farba, teda farba komunikácie a ústredná farba celej kampane Light it up blue.

Autizmus je celoživotná porucha vývinu, ktorú charakterizujú nedostatky v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Tieto problémy sú spojené s poruchami verbálnej reči a majú za následok, že ľudia s autizmom sa dlhé desaťročia nachádzali na okraji spoločnosti. Deti trpiace autizmom potrebujú špeciálne vzdelávanie a celoživotnú starostlivosť. Táto porucha uzatvára jedinca v jeho vlastnom svete, pričom mu sťažuje schopnosť hrať sa, vnímať a chápať bežné vnemy.

Dnešná doba, kedy čelíme celosvetovej pandémii COVID-19 (koronavírus), je pre deti s autizmom veľmi ťažké a stresujúce obdobie. Sú totiž izolované v domácom prostredí a je narušený ich denný režim.

Široká verejnosť mohla 2.apríla svoju solidaritu prejaviť modrým oblečením.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Odborná knižnica Považského múzea v Žiline, ktorá sídli v areáli Budatínskeho hradu, usporiadala v stredu 4. marca Deň otvorených dverí. Podujatie sa konalo v rámci Týždňa slovenských knižníc. Prezenčná knižnica má vo svojom fonde viac ako 12 000 knižničných jednotiek a tvorí ho spoločenskovedná, prírodovedná a vlastivedná literatúra.  Starých tlačí do roku 1918 je viac ako 300.  Medzi najstaršie a najvzácnejšie publikácie patrí Uhorské právo a Nariadenia slovútnej vlády Uhorska Corpus Juris Hungarici z roku 1740. Zaujímavé sú tiež vzácne diela od Mateja Bela s unikátnymi ilustráciami alebo katalóg k medzinárodnej výstave „Faszination Stadt. Die Urbanisierung Europas im Mittelalter und das Magdeburger Recht“, ktorej súčasťou bola aj mestská truhlica z Budatínskeho hradu. Desiatky návštevníkov si tak mohli prehliadnuť priestory, zoznámiť sa so službami, ktoré knižnica ponúka a nahliadnuť do historických kníh i populárnych publikácií a zborníkov. Knihovníčka Janka Sakalová sa im venovala počas celého dňa. Najväčší záujem bol práve o staré tlače, Vlastivedné zborníky Považia  a monografie okolitých obcí. Mnohí využili možnosť bezplatnej registrácie a potešili sa darčeku v podobe publikácií vydaných Považským múzeom v Žiline. Našli sa medzi nimi študenti, ktorí získané vedomosti využijú pri písaní rôznych prác, ale aj seniori, ktorí si chcú rozšíriť svoje obzory. Nechýbali ani jednotlivci zastupujúci odbornú verejnosť.  Knižnica je otvorená každý pracovný deň od 8.00 do 13.00, v stredu do 17.00.  

Stolné alebo doskové hry sú staršie ako najstaršie písané správy v dejinách ľudstva. Neboli len prostriedkom na oddych a relax, ale svojou schopnosťou upevňovať prípadne budovať nové medziľudské vzťahy a mali tiež významný sociálny rozmer.

Pôvod najstarších spoločenských stolných hier treba hľadať v niekdajšej Mezopotámii, Egypte, Číne, Japonsku či Indii. Veľkej obľube sa tešili v období antiky v starovekom Grécku a Ríme. S nadšením sa rôzne spoločenské hry hrávali tiež Germáni sídliaci vo včasnej dobe dejinnej aj na Slovensku. Dokladom hrania hier v germánskej spoločnosti je okrem významného nálezu dreveného hracieho plánu v hrobke veľmoža v Poprade-Matejovciach aj zbierkový predmet vo fonde archeológie Považského múzea v Žiline, ktorý tvorí súbor 86 kusov hracích kameňov vyrobených z vápenca. Hracie kamene pochádzajú z jaskyne pod Mníchom v Liskovej pri Ružomberku. Ide o jeden z najväčších, ak nie rovno o najpočetnejší nález hracích kameňov minimálne v strednej Európe. Akej hry boli tieto kamene súčasťou dnes už ťažko s určitosťou povedať. Jednou z obľúbených hier strategického charakteru, ktorej súčasťou by tieto kamene mohli byť je Ludus Latrunculorum, známa tiež ako „hra vojakov“. Hralo sa na pláne so štvorcovými poliami rozmiestnenými napríklad 8 x 8, 9 x 10 alebo aj 8 x 12. Na svete dosiaľ najväčší známy hrací plán tejto hry pochádza z hrobky z Popradu-Matejoviec a má až 17 x 18 polí. Na hru sa používalo dovedna 30 až 60 kusov kameňov a úlohou hráčov bolo striedavým posúvaním kameňov z východzej pozície znemožniť súperovi ťah.

Hracie kamene z vápenca, 86 kusov

 

 

 

 

 

 

 

 

Hrací plán hry Ludus Latrunculorum

s kameňmi rozmiestnenými vo východzej pozícii

 

 

 

Tento mimoriadny zbierkový predmet z fondu archeológie si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch Považského múzea v Žiline počas celého marca.

 

Zuzana Staneková

O Budatínskom hrade vyšla nedávno veľká monografia. Žiaci sa dozvedia, ako vlastne vznikla a odkiaľ odborníci získali poznatky v nej uverejnené. Archeologička ich prevedie hradom, aby im ukázala, kde kedysi stáli hradby, či brány a kde sa falšovali mince. Určite sa dozvedia mnoho nových a prekvapivých informácií, a to priamo od jedného z autorov archeologického výskumu a knihy samotnej, archeologičky Mgr. Zuzany Stanekovej.

Časy vstupov: 9.00 a 10.20 hod. Potrebné sa vopred objednať na tel. čísle 0907 108 659, kapacita na jednu skupina max. 20 detí.

Cena 2 € / žiak.

Vhodné pre II. stupeň ZŠ.

V Múzeu pre vás sa tentoraz zameriame na minulosť Budatínskeho hradu. Nedávno o ňom vyšla veľká monografia a vy sa dozviete, ako vlastne vznikla a odkiaľ odborníci získali poznatky v nej uverejnené. Archeologička vás zároveň prevedie hradom, aby vám ukázala, kde kedysi stáli hradby, či brány a kde sa falšovali mince. Určite sa dozviete mnoho nových a prekvapivých informácií, a to priamo od jedného z autorov archeologického výskumu a knihy samotnej, archeologičky Mgr. Zuzany Stanekovej.

Podujatie sa bude konať 31. marca 2020 o 16.30. Potrebné sa vopred objednať na čísle 0907 108 659. Cena je 2 € / osoba.

Fašiangy v Sobášnom paláci a na Budatínskom hrade boli kreatívne. Prednášky spojené s tvorivými dielňami viedla počas celého týždňa etnologička Považského múzea v Žiline Mgr. Adriana Bárdyová. Žiaci základných škôl  sa dozvedeli veľa zaujímavých informácií o tom, ako trávili toto veselé obdobie naši predkovia. Zvyky a tance typické pre Čičmany obdivovali nielen na fotografiách, ale aj na audiovizuálnych záznamoch. Po prednáške tvorili vlastné karnevalové masky. Farebné, trblietavé a najmä originálne. Deti ukázali, že fantázia im nechýba a výsledné kúsky boli naozaj pekné. Vlastnoručne vyrobené diela im tak budú pripomínať príjemný čas strávený v našich expozíciách.

Fašiangy sú časom zábavy, radosti a veselosti. Ich vyvrcholením boli v minulosti posledné tri dni pred pôstom nazývané  „bláznivé alebo šalone dni, ostatky či mjesopust.“  V mestách mali špeciálnu podobu zábavy, sprievodu a obchôdzky s maskami remeselníckych cechov a študentov. V okolí Žiliny bývali ústrednými postavami fašiangových obchôdzok masky zvierat. V Terchovej, ale aj na Kysuciach, Zamagurí či Poľsku  to bývala často maska medveďa, koňa, barana či kozla.

V Čičmanoch bola na čele sprievodu maska zvaná „turoň“. „Tvorila ho hlava vola s rohami a veľkým jazykom. Na bokoch mal uviazané zvonce. Tými dával najavo svoj príchod do domu. Zvyšok jeho tela tvorilo vrece, do ktorého sa natiahol niektorý z chlapov. V obciach terchovskej doliny (Krasňany, Stráža, Dolná Tižina, Lysica, Belá, Horná Tižina a Terchová) „turvoňa“ sprevádzali masky strelca, „škopiaka“ (mäsiara), baby s deckom a nosiči darov. Odev sprievodcov predstavovali kožuchy obrátené naruby, okolo pása mali povrieslo a na nohách staré súkenné nohavice. K nutným doplnkom patrili palice, ražne, koše, vrecia, puška, nôž. Inde to boli šabľa, či klát. Ražeň tvoril dôležitú rekvizitu fašiangových sprievodov. Domáci naň napichovali slaninu a mäso. Používal sa často ako pomôcka pri obradnom tanci fašiangovníkov. Zvukovú kulisu tvorili zvonce, ozembuchy, z hudobných nástrojov basa, husle, novšie harmonika. Keď turoň vošiel do gazdovstva, robil hluk, behal za ženami a tancoval s nimi. Nakoniec sa pováľal po hnojisku, kde ho symbolicky zabil strelec – poľovník. Toto zastrelenie malo žartovný charakter. Fašiangovníci pritom tancovali a ženy dovysoka dvíhali nohy, aby mali veľké konope. Celé divadlo bolo magickým aktom obetovania zvieraťa vegetačným silám a malo priniesť bohatú úrodu.“ priblížila etnologička Považského múzea v Žiline Mgr. Adriana Bárdyová.  

Podľa povesti „turoň“ zachránil dedinu pred Turkami a dodnes je súčasťou fašiangového sprievodu, ktorý sa bude tento rok v Čičmanoch konať 22. 2. 2020.  Maska turoňa sa nachádza aj v zbierkovom fonde etnológie v Považskom múzeu v Žiline a  návštevníci ju môžu vidieť v Radenovom dome.