Výstava „Veľká noc ide…“

K jarnému obdobiu neodmysliteľne patria zdobené vajíčka – kraslice, ktoré v súčasnosti plnia predovšetkým estetickú funkciu. Sú nielen pekným symbolom jari, ale aj dôkazom šikovnosti rúk ich tvorcov a výtvarného nadania. Na Slovensku poznáme niekoľko spôsobov ich výzdoby, či už je to jednoduché farbenie, voskovanie, leptanie kyselinou, obliepanie slamou a mnoho ďalších. Medzi najnáročnejšie a bezpochyby aj umelecky najpôsobivejšie patria  kraslice odrôtované. Sú jedinečným fenoménom Slovenska a súvisia s existenciou drotárskeho remesla, ktoré vzniklo v severozápadnej časti tejto krajiny.

Vznik vajíčok „maľovaných drôtom“ a pôvodné vzory sú tak trochu tajomstvom. Jediným hodnoverným dôkazom ich existencie v minulosti je fotografia z výstavy drotárstva v roku 1940 v Dlhom Poli. Významným medzníkom v rozvoji drotárskej ozdobnej techniky na Slovensku bola výstava kraslíc Petra Musila a jeho žiakov na Budatínskom hrade v roku 1993. O 10 rokov neskôr bolo Považské múzeum v Žiline dokonca zapísané do Guinessovej knihy rekordov ako múzeum s najväčším počtom zozbieraných odrôtovaných kraslíc. Už vtedy ich bolo viac ako 400.

Výstava „…Veľká noc ide…“, ktorá bola pre verejnosť prístupná od 21. marca do 12. mája minulého roku v Drotárskom pavilóne predstavovala kolekciu opletaných vajíčok. Výstavu autorsky pripravili pracovníčky drotárskeho oddelenia Mgr. Katarína Hallonová a Mgr. Katarína Kendrová.  Návštevníci videli takmer 360 zdobených kraslíc od tridsiatky slovenských a českých autorov. Ich časť pochádza zo zbierkového fondu drotárstva a časť od súčasných autorov pracujúcich s drôtom. „Prevažná časť vajíčok je zdobená textilnými technikami. V najväčšom počte sú zastúpené kraslice zhotovené slučkovým výpletom vychádzajúcim zo šitej čipky. Na iných remeselníci uplatnili princíp paličkovania či  háčkovania. Rovnako zaujímavé sú aj vajíčka s tradičnými  sieťami so štvorcovými, či kosoštvorcovými okami, ale aj  tie, ktoré sú opletané náročnou košikárskou technikou. Niektorí autori zasa pri ich zdobení využili  svoju fantáziu a do nezvyčajných drôtených výpletov vložili staré drotárske, ale aj moderné, abstraktné či figurálne prvky,“ priblížila etnologička drotárstva Katarína Kendrová. 

                                                                                                                                                                        

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Na fotografiách sú diela: Petra Musila, Blaženy Krivákovej, Valérie Pavelovej, Miroslava Kalmana, Ľubice Kullovej, Márie Porubčanskej a Eriky Majerskej

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sprievodné aktivity

Výstavu sprevádzali rôzne prednášky a tvorivé dielne pre školy i verejnosť. Ešte v marci sa v tomto duchu konalo podujatie z cyklu Múzeum pre vás, na ktorom sa stretli priaznivci etnológie a drotárskeho remesla. Najskôr si vypočuli prednášku historičky drotárstva Kataríny Hallonovej venovanú ozdobeným vajíčkam a obdivovali spomínanú výstavu. Po teórii prišla na rad prax a účastníci si sami vyskúšali odrôtovať vajíčko. Okrem pracovníkov z drotárskeho oddelenia Považského múzea v Žiline im pomáhala aj drotárka Helena Šuteková. Na začiatku apríla si drôtovanie vyskúšali žiaci základných škôl, ktorí sa najskôr oboznámili so zvykmi a tradíciami Veľkej noci. Prednášku aj tvorivú dielňu viedla etnologička Katarína Kendrová. Zaujímavý spôsob výzdoby kraslíc si tak vyskúšali všetky vekové kategórie. Veríme, že sa im takýto druh aktivity páčil a možno niekomu z nich robia drôtované vajíčka radosť aj túto Veľkú noc.

 

 

 

 

 

 

 

 

Rastlinný svet nepotrebuje veľké priestranstvá, aby dokázal svoju divotvornosť. Niekedy stačí štrbinka v skale alebo v betóne chodníka, aby lomikameň alebo púpava našli svoje miesto pre život. Neporovnateľne jednoduchšie to budú mať zelení spolunájomníci, ktorých si zasadíte do kvetináčov na svoj balkón alebo v byte vy. Ak nemáte vlastnú záhradu, dokáže ju nahradiť vegetácia črepníková. Len na osobných preferenciách záleží, či to bude exotický baobab, mäsožravá mucholapka, sukulentný kameňovec alebo iná atraktívna rastlina. Tí, ktorí uprednostňujú užitočnosť, majú na výber veľké množstvo aromatických byliniek, jedlých rastlín, liečiviek, či inak použiteľných druhov. Niektoré z nich spĺňajú niekoľko náročných kritérií naraz.

Napríklad chilli paprička vzhľadom zaujme aj zdramatizuje gastronomický zážitok, aloa pravá prepáči, ak ju zabudnete pár týždňov zalievať a spoľahlivo nahradí lekárničku pri poraneniach kože, kvety liečivej kapucínky sú nielen pekné, ale i jedlé a s listami aj štipľavo delikátne. Žerucha siata rýchlo klíči a rastie, stačí vlhká servítka v miske, aby ste mohli zberať úrodu. Ideálni spoločníci do interiéru sú dracéna lemovaná, brečtan popínavý, lopatkovec alebo sansievieria, ktorí dokážu spríjemniť bývanie a zároveň aktívne čistiť vzduch od prchavých aromatických látok ako je formaldehyd alebo trichlóretylén. Nároky rôznych rastlín sú špecifické, treba si preto vopred zistiť, akú starostlivosť vyžadujú. Na balkóne oceníte samozavlažovacie črepníky, dôležité je rešpektovať orientáciu k slnku, stredomorské bylinky potrebujú miesto s južným výhľadom, severne orientovanú parapetnú dosku zvládne pažítka, mäta, ligurček, medvedí cesnak aj petržlen na vňať.

Ideálnym biohnojivom je tzv. dážďovkový čaj z vermikompostéru alebo žihľavový nálev. Pre nevšedný efekt sa dá experimentovať s hydropóniou, vertikálnymi stenami a rôznymi alternatívnymi substrátmi, klasický črepník nie je zďaleka jedinou možnosťou. Zeleninu môžete pestovať napríklad aj z odrezkov, ktoré ste v kuchyni nevyužili, napr. dať klíčiť vrch koreňa cvikly, mrkvy, odkrojok spodku ružice čínskej kapusty. Nemusíte si všetko potrebné ani kupovať, väčšiu radosť urobia rastliny doma vypestované, niekedy stačí list alebo odrezok požičaný od známych. Skvelou voľbou nielen pre začiatočníkov, liečivkou a nenáročným druhom, ktorý sa ľahko pestuje, je tzv. nádchovník citrónový, rastlinka s odborným názvom Plectranthus amboinicus.  Krásne vonia po medovke a mäte, jej listy obsahujú intenzívne voňajúce silice a je účinným prírodným repelentom. Liečivé látky majú dezinfekčný účinok, prehrievajú kožu, uľahčujú vykašliavanie, upokojujú zažívací trakt, pôsobia proti nadúvaniu a sú ľahko močopudné. Prakticky sa dá využiť čaj z čerstvých listov (cca 5 na hrnček) alebo sirup (30 listov na kilo cukru a 1 l vody), rovnako na inhalovanie čerstvo rozmrvených lístkov pre odstránenie pocitu upchatého nosa. Drvené lístky s trochou olivového oleja možno použiť aj pri bronchitíde na zábaly hrudníka. Rýchlo rastie a má naozaj mnohoraké využitie.

Ing. Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline

Mnohé druhy vtákov sú známe tým, že majú výrazný či nezameniteľný hlas, u väčšiny dokonca hovoríme o speve. Tieto hlasové prejavy slúžia u vtákov najčastejšie na obhajovanie teritória, prípadne na vábenie samíc samčekmi, ale aj na inú, vnútrodruhovú komunikáciu. Tento spev sa dlhodobo používa na mapovania výskytu vtákov. Práve touto témou sa bude zaoberať séria príspevkov nazvaná Akustický monitoring vtákov.

Hlavným predpokladom je, že spievajúci samček sa ozýva vnútri svojho teritória, ktoré nezdieľa s inými samčekmi. Výsledkom mapovania by malo byť poznanie počtu ozývajúcich sa jedincov. Dlhodobo používané metódy, ako líniová metóda, pásová metóda, metóda bodového transektu, či metóda mapovania hniezdnych teritórií vyžadovali, aby pozorovateľ – ornitológ, prechádzal terénom presne stanoveným spôsobom a zaznamenával spievajúce jedince. Problémom týchto metód je napríklad to, že niektoré vtáky sa ozývajú len krátku časť dňa, väčšinou na úsvite alebo na súmraku alebo sa neozývajú dosť často. Pozorovateľ musí prejsť veľký úsek terénu v krátkom čase a nemusí nič zaznamenať, keďže vtáky sa nemusia ozvať každý deň.

Inou možnosťou je nahrávanie hlasu záznamovou technikou, keď pozorovateľ nemusí byť priamo prítomný v teréne v čase, keď vtáky spievajú. Pozorovateľ vyloží v teréne zariadenie, ktoré zaznamená hlasy, pri ďalšej obchôdzke ho zoberie a doma či v práci záznamy spracuje. Ak má záznamových zariadení dostatok, môže nahradiť celý bodový transekt, pričom všetky zariadenia zaznamenávajú súčasne. S vhodnou technikou môže zase výrazne predĺžiť dobu pozorovania, záznamu. Výsledkom akustického monitoringu záznamníkmi je väčšinou zmapovanie početnosti populácie druhu na nejakej línii alebo v území. Niekedy sa využíva aj na jednoduché zistenie či overenie prítomnosti druhu na lokalite alebo na prieskumy priebehu hlasovej aktivity počas dňa alebo roka. Z týchto metód vznikol celý odbor na pomedzí zoológie, fyziky, fyziológie, ekológie, etológie a technických disciplín, nazývaný bioakustika. My si spomenieme len niektoré metódy, ktoré využívame v Považskom múzeu v Žiline pri mapovaní vybraných druhov vtákov –  výra skalného (Bubo bubo) a jastraba veľkého (Accipiter gentilis).

Pri mapovaní používame diktafóny. Zariadenia sú digitálne, nahrávky ukladajú na pamäťovú kartu. Zásadnou požiadavkou je, aby diktafón umožňoval nastavenie času, kedy má nahrávať. Je potrebné, aby bolo zariadenie schopné zaznamenávať stereo, aby bolo možné aspoň približne určiť smer, odkiaľ zvuk prichádza. Niektoré diktafóny sú schopné zaznamenávať zvuk až zo 4 smerov a ukladať ich až v 4 kanáloch. Obrovskou výhodou je, ak diktafón umožňuje napájanie externým zdrojom, aby sme vedeli predĺžiť jeho výdrž v teréne. Výhodné sú menšie diktafóny. Na akustický monitoring využívame najmä zariadenia Olympus série DM, napr. DM-450, DM-550, DM-650 a DM-720, ktoré spĺňajú všetky uvedené požiadavky. K dispozícii máme aj diktafón Zoom H2n, ktorý je však znateľne väčší, má vyššiu spotrebu a neumožňuje nastavenie času nahrávania. Do prípravy výskumu sme vložili aj kus vlastnej invencie a pripravili sme si vlastné napájacie externé zdroje, fungujúce na dostupných nabíjateľných AA batériách a umožňujú nám mnohonásobne predĺžiť výdrž diktafónu v teréne a aj vlastné obaly, ktoré chránia diktafón a batérie pred dažďom či pred zrakmi náhodných okoloidúcich. Zariadenie výskumník umiestňuje v teréne na strom 4 až 10 metrov nad zem, aby sa k nemu dobre niesol zvuk aj z väčšej vzdialenosti, nebolo príliš kryté vegetáciou, a zároveň aby sa znížilo riziko jeho poškodenia alebo ukradnutia.

O metódach spracovania záznamov a prvých výsledkoch u výra skalného a jastraba veľkého si povieme v ďalších dieloch tohto seriálu.

 

Ing. Ján Kicko, PhD., Považské múzeum v Žiline

Foto a audio: Ján Kicko

 

nahrávka sovy obyčajnej

 

 

 

fotografie z terénu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Veľkonočné obdobie so svojimi zvykmi patrí ku jarným kalendárnym obyčajom.

Týždeň pred Veľkou nocou, nazývaný aj Veľký alebo Veľkonočný týždeň, začína Kvetnou nedeľou. Počas tohto dňa je zvykom svätiť pri bohoslužbách vŕbové prúty – bahniatka. Veriaci si ich nosia domov a slúžia im ako ochrana domu. Svätenie bahniatok sa vysvetľuje podľa toho, že v tento deň vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema vítaný palmovými listami. S Kvetnou nedeľou sa spájalo množstvo poverových predstáv, napríklad, že sa otvára zem alebo keď matka prinesie malé dieťa do kostola, začne skôr hovoriť. V tento deň sa jedli najmä cestoviny posypané makom, aby narástli dlhé klasy s množstvom zrna.

Termín slávenia Veľkej noci je pohyblivý, závisí od lunárneho cyklu. Veľkonočná nedeľa je prvou nedeľou po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Pre kresťanov je to najdôležitejší sviatok cirkevného roka, kedy slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa s Veľkou nocou spájali aj zvyky spojené so začiatkom jari a poľnohospodárskych prác.

Sviatky Veľkej noci

Posledné dni veľkonočného alebo aj Veľkého týždňa mali dôležitú funkciu.

Zelený štvrtok je chápaný ako spomienka na slávenie poslednej večere Ježiša a apoštolov. Označenie „zelený“ má podľa Getsemanskej záhrady, kde sa Ježiš modlil. Druhé vysvetlenie hovorí, že názov pochádza z germánskeho slova greinen – nariekať. V starej cirkvi sa totiž v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Počas slávenia omše sa „zaviazali zvony“ a až do Bielej soboty sa používali rapkáče. Niekedy sa s nimi chodilo po dedine, aby hlukom odstrašili zlé sily. Množstvo úkonov sa týkalo zabezpečenia zdravia ľudí a zvierat. Umývanie sa v potoku pred východom Slnka malo priniesť človeku zdravie, krásu a silu. Chlapcom na Zelený štvrtok strihali vlasy, aby ich mali pekné, husté a aby im skoro nešediveli. Súčasťou dňa bolo varenie pôstnych zeleninových zelených jedál – špenát, šťavel, žihľava.

Veľký piatok je smútočným dňom veľkonočného týždňa, kedy sa slávi ukrižovanie Ježiša Krista. V ľudovej kultúre sa v tento deň konali obyčaje, ktoré nadväzovali na obyčaje Zeleného štvrtka. Dievčatá si pri potoku pod vŕbami česali vlasy, aby ich mali husté a dlhé. Kto sa chcel zbaviť chorôb mal skočiť do potoka, aby sa choroba naľakala a ušla. V tento deň sa podľa predstáv ľudí ľahšie a rýchlejšie hoja rany. Gazdovia preto značkovali zvieratá či kastrovali baranov. Ak sa nedodržiaval úplný pôst, pripravovali sa len pôstne jedlá – strukoviny, zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa aj údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

Biela sobota  je cirkevným sviatkom a smútočným dňom. Názov dostala podľa bielej farby rúcha, ktoré sa v tento deň odovzdáva dospelým, ktorí sa obrátili na kresťanskú vieru. Katechumeni, ako sa im hovorí, prijímajú na Bielu sobotu hneď tri sviatosti – krst, prvé sväté prijímanie aj birmovku. Cirkevné obrady sa na Bielu sobotu začínali až po zotmení. Dôležitým úkonom bolo rozväzovanie zvonov a príprava na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pred kostolom sa pálil oheň, kde sa spaľovali zvyšky posvätných predmetov – starého paškálu a oleja. Oheň bol posvätený kňazom a zapaľovala sa ním hlavná sviečka paškál. Uhlíkom z pahreby kedysi ľudia pripisovali magické vlastnosti – vraj dokážu ochrániť dom pred požiarom a dávali sa aj na polia. Bohatú úrodu ovocia malo zabezpečiť trasenie stromov. Pripravovali sa obradové jedlá, ktoré sa na druhý deň svätili – šunka, klobása, vajíčka.

Veľkonočná nedeľa  je vyvrcholením veľkonočného týždňa a Veľkej noci. V tento deň je ukončenie veľkého 40-dňového pôstu. Na rannú omšu sa nosili svätiť jedlá. Najvýznamnejším jedlom boli vajíčka. Hojnosť jedál mala zabezpečiť sýtosť všetkých členov rodiny po celý rok. Obradná bola konzumácia prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby na seba nezabudli  a aby sa zabezpečila ich súdržnosť. Veľký význam ľudia pripisovali návratu z nedeľnej bohoslužby – kto vraj prvý dobehne domov, tomu prvému dozrie úroda a ako prvý skončí s prácami na poli. Ženy a dievčatá počas nedele zdobili vajíčka a mládenci z vŕbových prútov plietli korbáče.

Veľkonočný pondelok  je posledným dňom sviatkov Veľkej noci. V tradičnej ľudovej kultúre sa s ním spájajú obyčaje šibania a oblievania dievčat a žien veľkonočným korbáčom. Tento korbáč je upletený z čerstvých, najčastejšie vŕbových prútov. Kúpačky a šibačky začínali kedysi hneď po polnoci alebo skoro ráno. Skupinky mládencov chodili po dedine a navštevovali domy, kde mali dospelé dievky. Dievčatá sa dávali šibať, lebo sa verilo, že im to zabezpečí krásu a zdravie. V domácnosti šibačom za odmenu ponúkli vajíčka, koláče, víno alebo pálenku. Surové vajíčka boli odmenou dospelej mládeže a symbolizovali plodnosť. Večer usporiadali mládenci zábavu, na ktorú pozvali aj dospelé dievčatá. Menší chlapci chodili na šibačku doobeda a odmenou im boli kraslice a cukrovinky, v súčasnosti sú to aj peniaze.

Zbierkový predmet z múzea

Považské múzeum v Žiline pripravilo vo veľkonočnom období zbierkový predmet mesiaca apríl tematicky zameraný na veľkonočné obdobie. Sú ním drevené striekače a korbáč.Veľkonočný pondelok sa nezaobišiel bez šibačky a oblievačky. Nebolo tomu inak ani v obci Divinka, odkiaľ vystavené zbierkové predmety pochádzajú. Korbáč je upletený z vŕbového prútia s ozdobne vypletanou rúčkou. Drevené striekače sú z bazového dreva.Voda a oblievanie bolo prostriedkom očisty človeka. Aj počas veľkonočného týždňa sa ľudia dôkladne umývali. Veľkonočná oblievačka mala priniesť zdravie a krásu. Zeleň mladých prútikov vo forme veľkonočných korbáčov symbolizovala silu, zdravie a sviežosť.

Text: Adriana Bárdyová, Považské múzeum v Žiline

Foto: archív PMZA

 

 

 

Nová súťaž  pre nadšencov histórie!

Sledujte facebook Považského múzea v Žiline a Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach vždy v utorok o 10.00 hod.! Zverejníme príspevok s fotografiou jedného predmetu z nášho múzea dopravy. Vašou úlohou bude správne odpovedať na otázku súvisiacu s daným predmetom. Odpoveď je potrebné uviesť do komentára k príspevku a to do 48 hodín od jeho zverejnenia, t. j. do štvrtka 9.59 hod.

Súťaž bude prebiehať v štyroch kolách a to 7. 4., 14. 4., 21. 4. a 28. 4. Podmienkou je zúčastniť sa a správne odpovedať v každom z týchto štyroch kôl.  

Kto splní tieto náročné kritériá, stáva sa výhercom publikácie Monografia Budatínsky hrad.

Po ukončení súťaže budú mená výhercov zverejnené na uvedenej facebookovej stránke. Následne ich žiadame, aby nás kontaktovali na e-mail rajteplice@pmza.sk.

Na konci marca sme mali v rámci cyklu podujatí Múzeum pre vás pripravenú prednášku archeologičky Považského múzea v Žiline Mgr. Zuzany Stanekovej o monografii Budatínsky hrad. Keďže od 12. 3. boli všetky expozície z dôvodu šírenia nákazy COVID-19 (koronavírus) zatvorené, prinášame Vám prezentáciu, v ktorej sa dozviete, prečo kniha vznikla, kto je jej autorom a čo sa v nej nachádza. Želáme Vám príjemné pozeranie a čítanie!

Jedinečná výstava

Minulý rok sa v priestoroch Považského múzea v Žiline konala jedinečná výstava vzácnych exponátov spojených s vojenskými výpravami na Hodvábnej ceste od 5. storočia pred naším letopočtom až do 19. storočia. Vernisáž výstavy zvanej Od Alexandra k Džingischánovi s podtitulom Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste bola otvorená  5. 2. 2019 vo výstavnej miestnosti pod terasou Budatínskeho hradu. Neskôr sa výstava presťahovala do Drotárskeho pavilónu. Návštevníkom bola prístupná do 26. apríla. Jej autorom bol PhDr. David Majer – historik umenia z Muzea Hedvábné cesty a Jantarové stezky v Ostravě.

Hodvábna cesta ako spojenie medzi Západom a Východom v staroveku, stredoveku aj ranom novoveku slúžila predovšetkým na obchodné účely. Avšak obchod nebol zďaleka jedinou príčinou jej existencie. Týmto komunikačným kanálom sa šírili rôzne myšlienky, ideológie a náboženské smery. Priebeh Hodvábnej cesty bol často ovplyvňovaný vojenskými ťaženiami, z ktorých mnohé sa stali trvalou súčasťou svetových dejín. „Vojenské udalosti na Hodvábnej ceste mali vždy priamy dopad na dejiny Európy. Ovplyvnili etnické, geografické a politické usporiadanie krajín. Na našom území to boli napríklad boje zodpovedné za pád Veľkomoravskej ríše.“ priblížil D. Majer.

Výstava mapuje obdobie od grécko – perzských vojen cez slávne časy Rímskej ríše na jednej strane a čínskej dynastie Chan na strane druhej až po existenciu Osmanskej ríše a čínskej dynastie Ming. „Kočovníci z východnej Ázie, pre ktorých bol charakteristický nomádsky spôsob života, priniesli mnoho noviniek aj do výzbroje a výstroje vojsk. Okrem lukov to boli predovšetkým šable, jazdecké strmene a rôzne typy ázijských prílb. Boli totiž vynikajúcimi jazdcami, čo im spolu so silnou lukostreľbou a účinnou taktikou zabezpečilo mnoho víťazstiev.“ vysvetlil PhDr. David Majer.

Sprievodné aktivity

Súčasťou výstavy boli komentované prehliadky pre školy aj širokú verejnosť v podaní kurátorky výstavy a archeologičky Považského múzea v Žiline Mgr. Andrei Slanej, PhD. „Návštevníci na vlastné oči videli skýtske či arabské pamiatky, zbrane a výstroj rímskych bojovníkov i seldžuckých Turkov. Medzi inými aj najstaršiu zbraň – hrot kopije pochádzajúci z územia dnešného severného Iránu.  Obdivovali kópiu  rímskej legionárskej prilby i ceremoniálny meč Tuarégov Ich pozornosti neunikla ani votívna sekera z Baktrie z 2. storočia pred n.l., vyhotovená ako obetný dar a slúžiaca pri obradoch uctievačov ohňa či ceremoniálne sekery a glazovaná keramika z ríše Veľkých Seldžukov.  Zaujali ich tiež pamiatky dynastie Tchang, najmä pozlátená amfora s dračími uchami či bronzový hrot kopije s vyobrazením jedného z jedovatých jašterov gekona.“

Prednášku s názvom Džingischán a jeho bojovníci si v rámci tejto témy pripravil aj Mgr. Michal Holeščák, PhD. z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý žiakom porozprával ako sa z obyčajného chlapca menom Temüdžin stal najväčší mongolský dobyvateľ Džingischán. Zistili zaujímavé fakty o jeho živote, verných bojovníkoch, taktike boja a spôsobe komunikácie. Na mape videli, aké veľké územie v 13. storočí osídlil a v ktorých mestách dnešného Slovenska bojovali v minulosti jeho potomkovia. Fotografie im priblížili zbrane, oblečenie a celkový výzor mongolských bojovníkov, medzi ktorými bola aj žena. Okrem toho sa mohli dotknúť rôznych predmetov, ktoré sa kedysi používali v najväčšej historickej ríši. V ruke držali meč, prilbu i hroty šípov.

Viac o výstave si môžete vypočuť v rozhovore rádia Rebeca s Andreou Slanou TU

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

„Prechádzka dejinami Starého sveta od 14. storočia pred n. l. do 14. storočia n. l.“

Téma Hodvábnej cesty a Jantárovej cesty je veľmi zaujímavá. Dňa 27.6.2019 bola slávnostne otvorená nová expozícia inštalovaná vo veži Ostravskoslezského hradu a jej autormi sú PhDr. David Majer a tím jeho spolupracovníkov. Garantom expozície je Muzeum Jantarové stezky a Hedvábné cesty v Ostravě. Je to prvé a jediné múzeum v Európe zamerané na prezentáciu legendárnych diaľkových a obchodných ciest  – Hodvábnej cesty a Jantárovej cesty (ktorú chápeme ako neoddeliteľnú súčasť Hodvábnej cesty). Nová expozícia ponúka prechádzku dejinami Starého sveta. Vedie pozdĺž diaľkových obchodných ciest od Stredomoria po Čínu a od Škandinávie po Indický oceán a trvá takmer 3000 rokov.

V expozícii je vystavených množstvo výnimočných a významných artefaktov z českej súkromnej zbierky, ktorá vzniká dlhodobo. Jej cieľom je zrekonštruovať podobu hmotnej kultúry na diaľkových cestách v staroveku a stredoveku. Viaceré z originálnych a exkluzívnych predmetov boli vystavené aj v Považskom múzeu v Žiline v rámci výstavy Od Alexandra k Džingischánovi. Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste. Pre novú expozíciu vytvoril tím Davida Majera aj pôvodné, originálne rekonštrukčné kresby, mapy a mapové podklady, animácie a dokumentárne filmy.

Prvá stála expozícia je rozdelená do niekoľkých tematických okruhov:

Jantárová cesta v dobe rímskej a staroveku.

Križovatka diaľkových ciest I – Aquileia.

Počiatky Hodvábnej cesty (Klasické Grécko, Skýti, Staroveká Čína).

Križovatka diaľkových ciest II – Pontská Olbia.

Hodvábná cesta (Rímska ríša a jej provincie, bojovní Sarmati, Gandhárské kráľovstvo, Vikingovia, kočovníci Eurázijských stepí, Veľký čínsky múr a pod.).

Križovatka diaľkových ciest III – Konštantinopol.

V budúcich rokoch plánuje tím PhDr. Davida Majera prezentovať zbierky v podobe piatich tematicky uzavretých stálych expozícií.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sledovať prebúdzanie sveta rastlín v jarnej prírode je doslova energizujúci zážitok. Oči sa po pôstnom sledovaní zemitých farieb zimy nedokážu odtrhnúť od zelených, na slnku žiariacich, odtieňov. V dobách minulých bola zelená farba považovaná za symbol života. Za všetkou tou rozmanitosťou farebných variácií na tému zelená stojí chlorofyl – farbivo, ktoré pomáha rastlinám uskutočňovať fotosyntézu. Zo slnečného žiarenia, vody a oxidu uhličitého zabezpečiť výživu sebe a kyslík všetkým ostatným. Rôzne pomery viacerých rastlinných farbív dokážu listom a stonkám namiešať odtiene svetlo aj tmavozelené, svietivo limetkové, temne smaragdové, hráškovo zelené, olivové, trávovo alebo jablkovo zelené a táto paleta ešte ani zďaleka nie je vyčerpaná. Chlorofyl absorbuje svetlo vo vlnových dĺžkach modrej a červenej farby, čo spôsobuje, že jeho odrazená časť sa javí ako zelená. Zelená farba takisto pozitívne vplýva na zrak a mozgovú činnosť. Ak je chlorofyl súčasťou stravy funguje ako výborný antioxidant, čiže chráni ľudí pred civilizačnými ochoreniami, spomaľuje starnutie, podporuje činnosť metabolizmu a detoxikuje.

Práve jarné obdobie je spojené v tradičnej ľudovej kultúre aj v starovekej ajurvéde – náuke o dobrom živote – s potrebou očisty organizmu. Aby jarná únava nemala šancu, zrýchlilo sa trávenie, stratili sprievodné pocity letargie a smútku, k tomu všetkému prispieva strava s dostatkom listovej zeleniny s prevládajúcou ostrou, horkou a trpkou chuťou. Horká chuť nepatrí medzi obľúbené, je však najviac odľahčujúcou, horké jedlá redukujú množstvo tuku, čistia krv od toxínov a zlepšujú trávenie. Ideálne je, ak sa spoja so striedmym stravovaním, pohybom v prírode aj primeraným odpočinkom a masážami na podnietenie činnosti lymfatického systému, ktorý je hlavným kanálom detoxikácie. Tie najzdravšie odtiene zelenej nájdete napríklad v divorastúcich jedlých rastlinách alebo vlastnej bio záhradke. Skvelá je žihľava, púpavové alebo sedmokráskové listy, hviezdica prostredná, chutné sú aj listy pľúcnika, kozonohy, žerušnice horkej, medvedieho cesnaku, cesnačky lekárskej a pastierskej kapsičky. V obchodoch je na výber ľadový šalát, čínska kapusta, rímsky šalát, kapusta, kel, rukola, valeriána, hlávkový šalát, mangold, čakanka, petržlenová vňať, jarná cibulka, pažítka, koriander, žerucha, zelerová vňať.

Na záver pridávam recept na čistiaci zelený džús: 2 jablká, 4 listy kelu alebo 2 hrste špenátu alebo inej tmavozelenej listovej zeleniny, šťava z 1 citróna, 2,5 cm čerstvého zázvoru, jeden a pol šálky vody, všetko rozmixovať, precediť cez sitko a s chuťou vypiť. Jarným elixírom je rovnako čerstvá šťava zo žihľavy s medom zriedená s vodou.

Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline

Ak ste navštívili Budatínsky hrad od januára do marca 2020 a zapojili ste sa do Súťažíme s múzeom,  mali ste veľkú šancu vyhrať atraktívne ceny.

Dňa 1. apríla 2020 sme vyžrebovali  11 šťastlivcov, ktorí získajú druhé rozšírené vydanie monografie Budatínsky hrad či vstupenky do expozícií a na podujatia  Považského múzea v Žiline. Kvôli aktuálnej situácii a obmedzeniam spojeným so šírením COVID-19 (koronavírus) budú vstupenky platiť  na celú sezónu 2021, aby výhercovia nestratili možnosť zúčastniť sa na akomkoľvek vybranom podujatí.

1. Michal Šutek – monografia Budatínsky hrad + celoročná vstupenka pre 2 osoby do všetkých expozícií Považského múzea v žiline
2. Mária Jílková – monografia Budatínsky hrad + celoročná voľná vstupenka pre 2 osoby do Budatínskeho hradu vrátane všetkých podujatí
3. Ján Mockovčík – monografia Budatínsky hrad + celoročná voľná vstupenka pre 2 osoby na hrad Strečno vrátane všetkých podujatí
4. Mirka Mrišová – monografia Budatínsky hrad + celoročná voľná vstupenka pre 2 osoby na zážitkové prehliadky na Budatínskom hrade
5. Jarka Nincovrová – monografia Budatínsky hrad + celoročná voľná vstupenka pre 2 osoby na cyklus podujatí Múzeum pre Vás
6. Laura Sidorová – monografia Budatínsky hrad + voľná rodinná vstupenka na prehliadku ktorejkoľvek expozície
7. Patrik Skála – monografia Budatínsky hrad + voľná rodinná vstupenka na prehliadku ktorejkoľvek expozície
8. Lesia Mašánová – monografia Budatínsky hrad + voľná rodinná vstupenka na prehliadku ktorejkoľvek expozície
9. Milan Olšovský – monografia Budatínsky hrad + voľná rodinná vstupenka na prehliadku ktorejkoľvek expozície
10. Stanislav Hrebík – monografia Budatínsky hrad + voľná rodinná vstupenka na prehliadku ktorejkoľvek expozície
11. Vladimír Kozárik – monografia Budatínsky hrad

Výhercom gratulujeme, budeme ich kontaktovať prostredníctvom údajov, ktoré uviedli na prihláške. Voľné vstupenky sú neprenosné a platia iba na meno výhercu a jeho sprievodnú osobu, prípadne rodinu.

Ostatným ďakujeme, že sa zapojili do našej súťaže a veríme, že sa na nich šťastie usmeje na budúce.

Na všetkých sa tešíme v expozíciách alebo na podujatiach Považského múzea v Žiline.