Považské múzeum sa aj tento rok zapojí do Hodiny Zeme a v sobotu 26. marca 2022 o 20.30 na hodinu zhasne Budatínsky hrad a hrad Strečno.

Tlačová správa WWF Slovensko

Tohtoročná Hodina Zeme je hodinou solidarity s ľuďmi a planétou. Symbolické zhasnutie bude vyjadrením solidarity a volaním po bezpečnej, spravodlivej a udržateľnej budúcnosti pre všetkých.
WWF Slovensko pripravuje v Bratislave podujatie, ktoré vyvrcholí výstavou kresieb lesa, ktorý sa na Hodinu Zeme rozsvieti.
V sobotu 26. marca 2022 o 20.30 miestneho času si svet opäť pripomenie Hodinu Zeme. Podujatie každoročne spája mestá, firmy i jednotlivcov vo viac ako 190 krajinách sveta.
Symbolickým zhasnutím spoločne upriamujú pozornosť na environmentálne hrozby, ktorým čelí naša planéta. „Našou snahou je chrániť prírodu, no to je možné len v mieri. V týchto náročných časoch chceme na Hodinu Zeme vyjadriť solidaritu s ľuďmi a s planétou. Symbolickým zhasnutím pamiatok, reklamných pútačov či svetiel v domácnostiach na jednu hodinu pozývame ľudí z celého sveta, aby sa spojili a volali po bezpečnej, spravodlivej a udržateľnej budúcnosti pre všetkých,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Hodina Zeme vznikla z iniciatívy WWF v roku 2007 v Austrálii a upozorňovala na dôsledky zmeny klímy. Postupne sa podujatie rozšírilo do viac ako 190 krajín. Od roku 2011 sa koná aj na Slovensku, a to z iniciatívy Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenského zväzu astronómov. Spočiatku Hodina Zeme u nás upriamovala pozornosť na svetelné znečistenie, ktoré astronómov limituje v pozorovaniach. Od roku 2016 sa k organizovaniu podujatia pridalo WWF Slovensko a kampaň zamerala pozornosť na dôsledky klimatickej krízy, poškodzovanie prírody,
vymieranie druhov rastlín a zvierat a pozýva ľudí a firmy, aby zmenili správanie a snažili sa žiť v rámci limitov planéty. Podujatie má tradíciu už i na Slovensku. Každý rok symbolicky vypínajú osvetlenie hrady, zámky, mestá i obce, ale aj reklamy súkromných spoločností.

Prehľad zapojených subjektov je na webe Hodiny Zeme: https://sas.astro.sk/hodinazeme/

 

Krásne priestory, zaujímavé publikácie, príjemná atmosféra. V stredu 16. marca 2022 sa kolektív Považského múzea zúčastnil podujatia Knižné hodovanie 2022, ktoré organizuje SNM – Spišské múzeum v Levoči. Zástupcovia múzeí a galérií z celého Slovenska sa stretli vo vynovených priestoroch Starého kláštora minoritov v centre mesta. Naše múzeum sa na tejto aktivite podieľalo prvýkrát.

Bola to skvelá príležitosť prezentovať našu publikačnú činnosť verejnosti. Najväčší úspech na Spiši  mali knihy Juraj Turzo, Žofia Bosniaková a Juraj Jánošík, ale návštevníkov zaujala aj kniha Drotárstvo a taktiež komiksy Záhada tajomného prízraku a Drotárska rozprávka. Na Knižné hodovanie prišli tiež žiaci a študenti miestnych škôl, ktorých sme pozvali do našich expozícií a veríme, že niektorých z nich u nás počas sezóny uvidíme. Okrem prezentácie svojej činnosti mali účastníci možnosť spoznať kolegov z iných inštitúcií a zoznámiť sa s ich tvorbou. Sme radi, že mnohým sa páčili naše publikácie a budú súčasťou  muzeálnych a galerijných knižníc. Odborná knižnica Považského múzea bude taktiež obohatená o skvelé tituly, ktoré pomôžu našim zamestnancom vo výskume a ďalšej práci.

Súčasťou podujatia bola autogramiády knihy Biela pani Levočská od spisovateľky Tiny van der Holland, prehliadka kostola v Starom kláštore minoritov a zúčastnení mali možnosť vidieť i expozície Spišského múzea v Levoči. Považské múzeum ďakuje za pozvanie, srdečné prijatie a pohostinnosť a už teraz sa teší na ďalší ročník.

Text a foto: Magdaléna Lacková

Marcové podujatie z cyklu Múzeum pre Vás bude venované dejinám dopravy. Záujemcovia sa môžu v utorok 22. 3. o 16.00  tešiť na besedu s historikom Považského múzea Mgr. Petrom Šimkom, PhD., ktorý im v priestoroch Budatínskeho hradu predstaví svoju najnovšiu publikáciu Jazda storočiami. Tá je určená odbornej i laickej verejnosti a určite poteší nielen nadšencov histórie dopravy. Čitateľa priláka rovnako vzhľadom ako aj obsahom. Na viac ako 200 stranách sa dozvie sa množstvo zaujímavých informácií, poodhalí príbehy skrývajúce za neobyčajnými zbierkovými predmetmi Považského múzea, prostredníctvom obrázkov z archívu múzea či iných pamäťových inštitúcií a súčasných fotografií exponátov nahliadne do tajov čarovnej histórie dopravy.

„Človek od nepamäti uvažoval, ako si uľahčiť pohyb a ako si pomôcť pri presune predmetov a materiálu. Dnes, keď tieto formy a prostriedky skúmame a dokumentujeme, zisťujeme, že je to celá vedná disciplína, presnejšie tematický okruh histórie. Aj na Slovensku sme mali v minulosti určité vývojové špecifiká, historické vodné a pozemné komunikácie, vynálezcov a konštruktérov, železničné trate i prvé letiská. Tieto základné údaje sú v knihe doplnené množstvom príbehov a obrázkov,“ približuje Peter Šimko. Téma je veľmi široká a autor o nej dokáže naozaj pútavo rozprávať, veľký priestor však dostanú aj otázky návštevníkov. Bonusom bude predaj publikácie za zvýhodnenú cenu a venovaním autora. Kvôli obmedzenej kapacite je potrebné svoju účasť nahlásiť vopred na tel. č. 0907 108 659. Cena podujatia je 1 € na osobu.

 

Považské múzeum bude v Sobášnom paláci v Bytči prezentovať výstavu Remeslo má modré dno. Je to jedna z najúspešnejších výstav Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorá sa venuje vývoju a prehľadu remesla modrotlače na našom území od 18. do 21. storočia.

„Okrem pestrej škály modrotlačovej  tvorby z východného a stredného Slovenska, návštevníci budú môcť vidieť aj modrotlačiarsku dielňu doplnenú pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní. Popri ukážke modrotlačových vzorkovníkov sú na výstave zastúpené aj viaceré ukážky modrotlače na ženskom odeve  z vybraných slovenských regiónov. Určite zaujme prepracovanosť a grafická precíznosť modrotlačového vzoru vzkriesenie Krista na textile z roku 1768, ktorý sa stal inšpiráciou pre súčasných modrotlačových návrhárov. Z hľadiska výberu motívu na modrotlačových formách upúta rokoková forma Adama a Evy svojou charakteristickou kompozíciou,“ priblížila autorka Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach.

Modrotlač sa stáva vyhľadávanou a znovu nájdenou tradičnou technikou v 21. storočí. Súčasťou výstavy budú súčasné moderné látky modrotlačiarov Petra Trnku a Mateja Rabadu a taktiež tvorba módnych dizajnérok Jany Gavalcovej a Mišeny Juhász. Záujemcovia si budú môcť odniesť nielen estetický zážitok z výstavy, ale i hodnotný suvenír vo forme módnych doplnkov,  šperkov, brošní či keramických výrobkov  navrhnutých  špeciálne k výstave. „Teší nás, že v priestoroch Sobášneho paláca bude inštalovaná  práve táto výnimočná výstava. Návštevníci tak budú počas prehliadky renesančnej stavby obdivovať aj vyše 500 zbierkových predmetov s modrotlačovou tematikou. Cez hlavnú sezónu pripravujeme pútavé sprievodné podujatia so slovenskými modrotlačiarmi. Chýbať nebudú ani tvorivé dielne zamerané špeciálne pre deti a školské zariadenia,“ pozýva správkyňa Sobášneho paláca Andrea Turčáková.

Výstava Remeslo má modré dno bude v Sobášnom paláci v Bytči prístupná od 16. marca do 26. septembra 2022 počas bežných otváracích hodín.

 

Považské múzeum s výraznou podporou Mesta Žilina vydalo jubilejný 30. ročník Vlastivedného zborníka Považia. Prvý vyšiel ešte v roku 1958 pod názvom Vlastivedný sborník Žilinského kraja I. a zostavila ho vtedajšia riaditeľka múzea Vlasta Kristenová. Odvtedy vychádza približne raz za dva roky a patrí k najstarším periodikám s vlastivedným zameraním na Slovensku. Čitateľ v ňom nájde odborné články, ktoré sú výsledkami výskumu z oblasti spoločenských a prírodných vied v regióne Horného Považia.

Tento zborník vyšiel pri príležitosti 700. výročia od udelenia výsad mestu Žilina kráľom Karolom I. Róbertom. Články tvoria príspevky, ktoré boli prezentované na odbornej konferencii Žilina 1321 – 2021. Tá sa konala v júni 2021 v priestoroch Mestského úradu v Žiline a zorganizovalo ju Považské múzeum, Mesto Žilina a Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Na zborníku sa podieľalo približne 20 autorov, ktorí na viac ako 300 stranách uviedli zaujímavé informácie týkajúce sa histórie Žiliny a okolia. „V posledných rokoch sme mali pocit, že záujem o históriu Žiliny začal upadať. Pritom nepreskúmaných tém z jej minulosti je veľa, o čom nás presvedčila i konferencia a obsah zborníka. Okrem nových poznatkov z histórie čitateľov určite zaujmú zistenia z rekonštrukcie pamiatok v meste, ktorých v posledných rokoch prebehlo viacero,“ uviedol zostavovateľ – historik dopravy Peter Šimko. „Ďakujeme Mestu Žilina za finančnú podporu a výbornú spoluprácu a dúfame, že bude pokračovať aj pri tvorbe monografie o histórii, pretože takéto dielo by si Žilina zaslúžila,“ uviedol riaditeľ Považského múzea Michal Jurecký.

Už teraz sa začína pracovať na ďalšom čísle zborníka, ktorý vyjde na budúci rok. „Verím, že aj nasledujúce číslo bude podobne bohaté. Uvítame v ňom nielen témy z histórie a archeológie, ale aj ďalších vedných odborov, ako zoológia, botanika, etnológia, či geografia, ktoré sa zaoberajú naším regiónom. Okrem dodržania formálnych pravidiel je podmienkou najmä originalita a kvalitne odvedená vedecká práca. Publikovanie príspevkov podlieha redakčnej rade, ktorá bude v blízkej dobe rozšírená,“ uzavrel Šimko.

Zborník bude možné kúpiť v infopulte Budatínskeho hradu alebo cez e-shop Považského múzea na www.pmza.sk.

 

Považské múzeum pripravilo pre deti komiks s názvom Drotárska rozprávka. Po minuloročnom úspechu detektívneho komiksu Záhada tajomného prízraku sa tvorcovia rozhodli vymyslieť obdobný produkt aj pre najmenších návštevníkov Budatínskeho hradu. „Ako už samotný názvov napovedá, príbeh zavedie deti do drotárskeho prostredia, ktoré je charakteristické nielen pre Považské múzeum, ale pre celý žilinský región. A keďže ide o rozprávku, nesmie v nej chýbať princezná. Tá z príbehu sa jedného dňa zatúla na Budatínsky hrad, na ktorom už dlhé roky sídli zlá čarodejnica Kazimíra a  princeznú uväzní. Kráľ dá rozhlásiť po celej krajine, že ten, kto jeho dcéru zachráni a privedie späť domov, získa nielen jej ruku, ale aj polovicu kráľovstva. Na záchranu princeznej sa odhodlá veľa urodzených mládencov, avšak neúspešne. Dokonca aj princeznin brat sa vydá oslobodiť svoju sestru, ale ani on sa už domov nevráti. Jedného rána však príde do Budatínskeho hradu šikovný a odvážny drotár Martin, ktorého tam priviedlo jeho remeslo. Na hrade však nenájde prácu, ale krásnu princeznú, ktorú treba zachrániť. Čarodejnica Kazimíra mu sľúbi, že keď splní desať náročných úloh, princezná bude voľná. A práve pri plnení úloh pomáhajú Martinovi malí návštevníci. Dopĺňaním desiatich básničiek v jednotlivých miestnostiach hradu získavajú postupne písmenká, z ktorých na konci poskladajú meno princeznej. To totiž nikto nepozná, pretože Kazimíra začarovala princeznú, aby nemohla hovoriť. Komiks je doplnený aj desiatimi interaktívnymi úlohami, ktoré môžu deti vypracovať doma“, vysvetľuje Katarína Maršalová – jedna z autoriek a vedúca divadelno – hravého zoskupenia RAZCA, ktoré  pôsobí pri Považskom múzeu a podieľa sa na zážitkových prehliadkach a podujatiach.

Detský komiks Drotárska rozprávka je určený pre deti od 3 rokov. Návštevníci si ho budú môcť kúpiť v pokladni Budatínskeho hradu od 1. marca a spestriť si tak prehliadku. Pre staršie deti a dospelých návštevníkov je stále v ponuke detektívny komiks Záhada tajomného prízraku.

Retrobudúcnosť alebo budúcnosť očami minulosti

Prelom 19. a 20. storočia sa považuje za zlatý vek pohľadnicovej tvorby. Najskôr sa používali pohľadnice s tzv. dlhou adresou, ktoré mali na adresovej strane (zadná strana) miesto len na adresu prijímateľa, poštovú známku a pečiatku. Na obrazovej strane (predná strana) bol vynechaný priestor na krátku správu pre adresáta, preto obraz nepokrýval celú stranu. Od roku 1905 sa začali používať pohľadnice s tzv. krátkou adresou. Adresová strana bola rozdelená zvislou čiarou na dve polovice – pravú (vyhradenú na poštovú známku, pečiatku a adresu) a ľavú (určenú na krátku správu adresátovi). Celá obrazová strana bola určená na zobrazenie rôzneho motívu. Na pohľadniciach boli najskôr namaľované, neskôr aj vytlačené obrázky.

Nielen text určený adresátovi je pre nás zdrojom informácií, ale aj samotná pohľadnica ukrýva v sebe množstvo dôležitých údajov, pretože zachytáva dobu, v ktorej vznikla. Výpovednú hodnotu má  najmä vyobrazený motív, použitá technika, ale aj poštová známka a pečiatka. Pohľadnice sa používali v obchodnej aj firemnej korešpondencii, no prevládali najmä v medziľudskej komunikácii osôb, rodín, ale aj inštitúcií, keďže patrili k najlacnejším komunikačným médiám v danej dobe. Rozvoj dopravy ovplyvnil aj pohyb ľudí, korí začali čoraz viac a najmä čoraz častejšie cestovať a objavovať nové miesta. Veľmi prestížne bolo zasielanie pohľadníc z ciest, aby mohli cestovatelia podať informáciu svojim známym o tom, kde sa nachádzajú a ako to tam vyzerá. Takéto miestopisné, resp. geografické pohľadnice ukázali viac, ako sa dalo napísať. Postupne sa na obrazovej strane objavujú okrem miest aj kvety, zátišia, rôzne náboženské a žartovné motívy.

V historických zbierkach nášho múzea sa nachádza viac ako 1 770 pohľadníc s rôznou tematikou – blahoprajné, geografické, žánrové, vojnové, fotopohľadnice a iné. Tento mesiac sme si pre návštevníkov vybrali jednu unikátnu pohľadnicu zobrazujúcu Žilinu v budúcnosti. (Zsolna a jövőben). Ide o takzvanú montovanú (kolážovú) pohľadnicu, kedy sa do základného obrazu vložia iné obrazy. Pohľadnica bola vytvorená okolo roku 1910 a zobrazuje časť Mariánskeho námestia v Žiline s víziou dopravy v budúcnosti (konský povoz, motorka, automobil, omnibus, električka, balón, vzducholoď …)

Vďaka tejto pohľadnici vieme, ako si ľudia v minulosti predstavovali budúcnosť. Najzaujímavejšie je, že vo svojich víziách zanechali odtlačok svojej doby, pretože využívali aktuálne trendy. Predpovedať budúcnosť je veľmi ľahké, ťažšie je predpovedať ju správne. Či sa vízie minulosti naplnili, si môžete pozrieť na vystavenej pohľadnici.

Text: Dominika Hlobíková, historička Považského múzea

Použitý zdroj:

https://www.postoveznamky.sk/mala-skola-filokartie-2-vznik-pohladnic-a-zakladne-pojmy

Považské múzeum oslavuje 80 rokov a vaše spomienky môžu byť súčasťou našej jubilejnej výstavy!

Ak máte doma vy alebo vaši blízki predmety so zaujímavým príbehom, prineste ich do múzea. My ich vystavíme a vy sa tak na istý čas podelíte so svojimi osobnými zážitkami aj s inými návštevníkmi.

Pre viac informácií kontaktujte historičku Považského múzea Zuzana Kudzbelovú na kudzbelova@pmza.sk.

Považské múzeum sa aj tento rok zapojí do aktivity Týždeň slovenských knižníc a v stredu 2. marca 2022 zorganizuje Deň otvorených dverí odbornej knižnice. Návštevníci nahliadnu do tajov špecializovanej knižnice s výnimočným knižničným fondom, ktorý tvorí takmer 13 000 titulov. Súčasťou je spoločenskovedná, prírodovedná a vlastivedná literatúra pochádzajúca z domácej aj zahraničnej produkcie. Záujemcovia sa dozvedia informácie o chode knižnice a môžu si pozrieť mnohé zaujímavé publikácie, ktoré sú často využívané pri tvorbe rôznych študentských prác, ale i odborných monografií.

„Tohtoročný deň otvorených dverí bude výnimočný tým, že návštevníci si budú môcť pozrieť najnovšie a zároveň jubilejné 30. číslo Vlastivedného zborníka Považia, ktorý je venovaný príspevkom z konferencie Žilina 1321 – 2021. K dispozícii budú aj staršie tituly, v ktorých možno nájsť veľa užitočných údajov. Okrem bezplatnej registrácie čaká návštevníkov aj malý darček,“ pozýva knihovníčka Janka Sakalová. Knižnica, ktorá sa nachádza v Budatíne na prízemí administratívnej budovy Považského múzea, bude pre verejnosť otvorená od 8.00 do 13.00.

 

Začnite písať a stlačte Enter pre vyhľadávanie