Považské múzeum v Žiline sa podieľa na organizovaní výstav po celom Slovensku. V utorok 22. septembra bude v Galérii F7 v Bratislave otvorená výstava s názvom Moje druhé ja umeleckej drotárky Lucie Čertíkovej. Rodáčka z Bratislavy, absolventka odboru žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, sa práci s drôtom venuje od roku 2004. Výtvarný talent i vrodenú zručnosť v sebe objavila až vtedy, keď riešila ťažkú životnú situáciu a drôt je pomohol nájsť nový zmysel života.

Kurátorkou výstavy bude historička drotárstva Katarína Hallonová z Považského múzea v Žiline. „Lucia Čertíková za šestnásť rokov tvorby vytvorila desiatky šperkov. Inšpiruje ju najmä príroda – prírodné deje a javy, rastlinná i živočíšna ríša, hmyz. Tvorí intuitívne a imaginatívnym spôsobom. Šperk pre ňu nie je estetický artefakt, ale pokladá ho za miniatúrne výtvarné dielo s vnútorným posolstvom, ktoré jeho budúcu nositeľku musí osloviť, odovzdať mu energiu i nadšenie, s akým bol vytvorený. Z techník využíva najmä voľné tvarovanie drôtu, ovláda však aj techniku šitej čipky a vie vyrobiť aj mnohé tradičné drotárske ozdobné prvky. Drôt spracováva drotárskymi technikami, pričom dbá na technologickú čistotu. Pre svoje potešenie aj teraz z času na čas vytvorí drobnú plastiku či drôtený objekt. Jej plastika zobrazujúca  kuriatko sa stala predlohou grafického motívu na poštovej známke vydanej Slovenskou poštou v edícii „Veľká noc 2019 : Tradičné slovenské drotárstvo“, vtáčik ako symbol jari poslúžil zasa ako predloha prítlače obálky prvého dňa tzv. FDC.“

Výstava šperkov inšpirovaná tradičným drotárskym remeslom s názvom Moje druhé ja bude v Galérii F7 v Bratislave pre verejnosť prístupná do 10. októbra 2020.

„Kedysi tam bol aj hrad, postavený na najvyššom bode, nad Divinkou, z ktorého sa však dodnes nezachovalo nič okrem hŕby kamenia.“ Matthias Bel, Comitas Arvensis et Trentsiniensis

Malá výstava veľkého významu – taký podtitul by sme mohli dať výstave Slovanské hradisko na Veľkom vrchu, ktorú sme v piatok 11. septembra popoludní otvorili v Drotárskom pavilóne. Výstava približuje výsledky archeologických výskumov uskutočnených na hradisku Veľký vrch pri obci Divinka a jej autormi sú archeológovia Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline a Gabriel Fusek z Archeologického ústavu SAV Nitra. Obe inštitúcie spolupracovali na výskumoch na známom hradisku v minulom storočí aj v novodobej histórii. Po prácach realizovaných v 70. rokoch minulého storočia sa uskutočnil v rokoch 2013 – 2019 systematický archeologický výskum, na základe ktorého sa získali poznatky o stavebnom vývoji opevnenia a o osídlení hradiska. „V záverečnej etape doby bronzovej ho vybudoval ľud lužickej kultúry. Neskôr, v mladšej dobe železnej, ho osídlili nositelia púchovskej kultúry a napokon ho obnovili Slovania na sklonku veľkomoravského obdobia. Cieľom výstavy je prezentácia výsledkov výskumov týkajúcich sa najmä jeho najmladšej fázy, pretože Slovania pri jeho budovaní využili zvyšky starších pevnostných stavieb. Predstavené je však aj predchádzajúce osídlenie,“ vysvetlila autorka výstavy Andrea Slaná. 

Slávnostné otvorenie výstavy začalo odbornou prednáškou Gabriela Fuseka, ktorý prítomným okrem iného objasnil význam centrálneho hradiska s rozlohou viac ako 12 ha. „Ľudia hrad postavili takpovediac na zelenej lúke v pomerne krátkom čase. Vykopávky doložili, že vybudovali mocenské centrum, v ktorom, okrem toho, že tu sídlila vojenská posádka, zriadili aj útočište pre jemu podliehajúce vidiecke obyvateľstvo. Vzniklo tu aj teritoriálne hospodárske stredisko, na čo poukazuje množstvo a spektrum nachádzaných artefaktov.“ Po prednáške nasledovala vernisáž, na ktorej riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký vyzdvihol význam spolupráce medzi múzeom a Archeologickým ústavom, o čom svedčí aj fakt, že súčasťou takmer 7-ročného výskumu boli aj archeológovia Zuzana Staneková a Michal Holeščák. Okrem nich autorka výstavy Andrea Slaná vyjadrila vďaku všetkým kolegom, ktorí pomohli pri realizácii výstavy. „Veľmi by som sa chcela poďakovať pani Ľudmile Hruškovej, ktorá kvalitne konzervovala kovové nálezy po každej výskumnej sezóne a rovnako ich pripravila na prezentáciu na výstave. Ďakujem tiež kolegovi Michaelovi Daskalakisovi za ošetrovanie a ukážkové reštaurovanie keramiky a pani fotografke Anne Kucharčíkovej za profesionálne fotografie exponátov. Poďakovanie patrí tiež našim brigádnikom, z ktorých viacerí prišli na vernisáž výstavy. Počas archeologického výskumu pracovali naozaj svedomito a zodpovedne. A veľká vďaka patrí všetkým, ktorí nás podporovali a prišli na vernisáž výstavy.“ Na vernisáži bol uvedený do života aj dvojjazyčný katalóg s rovnomenným názvom Slovanské hradisko na Veľkom vrchu. Obsahuje informácie o histórii hradiska, jeho stavebnom vývoji i jeho obyvateľoch. Súčasťou katalógu sú fotografie vystavených exponátov s popisom, plány hradiska a trojdimenzionálne rekonštrukcie.

Výstava Slovanské hradisko na Veľkom vrchu v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu bude pre verejnosť prístupná do konca júna 2021. Návštevníci si môžu pozrieť unikátne kovové a keramické nálezy z viacerých fáz osídlenia, ale aj fotografie, mapy a plány hradiska.

 

 

 

 

 

 

 

 

Zbierkovým predmetom mesiaca september je výnimočná fotografia, ktorá bola poskytnutá Považskému múzeu v Žiline v tomto roku. Zachytáva zmiešaný vlak miestnej železnice Žilina – Rajec v stanici Lietavská Lúčka. Na čele vlaku je rušeň radu V Košicko-bohumínskej železnice s evidenčným číslom 53. Pre znalcov histórie železničnej dopravy je objav tejto fotografie malým prekvapením, lebo sme netušili, že aj rušne tohto radu premávali na rajeckej železnici. Rušne radu V (rímska päťka), pôvodne značené ako IIa, na začiatku svojej prevádzky jazdili v okolí Košíc, po roku 1884 na trati Čadca – Zwardoń. Tu, rovnako ako na miestnej železnici Žilina – Rajec zabezpečovala dopravu Spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice. Išlo o na Slovensku nie celkom bežný typ rušňa vyrobený lokomotívkou Florisdorf sústavy Eibel-Gölsdorf. Mali len dve spriahnuté hnacie nápravy a parný stroj bol umiestnený za nimi pod búdkou strojvodcu, nie vpredu rušňa, ako bývalo obvyklé. Ďalšou nezvyčajnosťou bolo, že súčasťou rušňa bol i drevený batožinový oddiel. Neskôr sa takéto rušne nazývali parnými motorovými vozňami. Na trati do Zwardońa jazdili rušne do roku 1900, potom vypomáhali na rôznych miestnych železniciach v prevádzke Košicko-bohumínskej železnice. Na trati Žilina – Rajec dopĺňali výkony tu stabilne deponovaného rušňa radu XII.530, neskôr ČSD 310.510.  Na fotografii vidíme za rušňom ďalšie tri osobné vozne, služobný vozeň a časť otvoreného nákladného vozňa, čo svedčí o tom, že išlo o zmiešaný vlak. Na stanici taktiež môžeme identifikovať vlakvedúceho a prednostu stanice Lietavská Lúčka Gustáva Barossa. Práve z pozostalosti rodiny Barossovcov pochádza  táto fotografia. Viac o prednostovi stanice Gustávovi Barossovi si môžete prečítať v najnovšom čísla časopisu MÚZA č. 2/2020, ktoré vyjde v priebehu septembra.

text: Peter Šimko

foto: zo zbierok Považského múzea v Žiline

 

 

Ďalšie podujatie z cyklu Múzeum pre Vás podnieti ku kreativite malých i veľkých. Vyskúšať si môžete opletanie papierových figúrok vlnou alebo výrobu ozdobných ihlíc a zvieratiek z drôtu. Tvorivé dielne povedú etnologička drotárstva Katarína Kendrová a historik umenia Zdeněk Hogh.

Podujatie začne o 16.00 hod. a konať sa bude v Drotárskom pavilóne.

Cena vstupného: základné 3 €, zľavnené 2 €.

Potrebné sa vopred objednať na tel. čísle 0907 108 659. Počet miest je obmedzený.

„Hurá, ide vláčik…“ radosť v detských očiach skvele odštartovala jubilejné jazdy historických motorových vlakov. Rajecká Anča totiž vyrazila zo Žiliny do Rajca a späť už po desiatykrát. Obľúbené podujatie organizované Považským múzeom v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a Spoločnosťou Považskej dráhy Žilina začalo v roku 2010.  Každý rok prilákalo mnoho návštevníkov, ktorí si chceli pripomenúť minulosť na koľajniciach. Inak tomu nebolo ani tentokrát.

Motorové vozne M131.1443 a M 152.0160, ktoré premávali 22. a 23. augusta odviezli stovky cestujúcich. Typickú dobovú atmosféru vo vlakoch navodili pracovníci Považského múzea v Žiline v historických kostýmoch.  „Tento rok sme vybrali oblečenie typické pre jednotlivé expozície múzea. Cestujúci tak videli Alžbetu Čákiovú z Budatínskeho hradu, Žofiu Bosniakovú z hradu Strečno, Annu Thurzovú zo Sobášneho paláca v Bytči, jednoduchú Aničku z Terchovej i svojráznu Čičmianku. Samozrejme nechýbal ani výpravca – predstaviteľ Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach. Účastníci podujatia však okrem milého zážitku získali aj zľavu do našich expozícií a budeme radi, ak sa k nám ešte v tomto roku vrátia.“ priblížila kultúrna manažérka Petra Labantová.

Cestujúci, ktorí vystúpili v Rajeckých Tepliciach, nevynechali návštevu Múzea dopravy, ktoré funguje na železničnej zastávke už šesť rokov. Za ten čas sa rozrástlo o nové exponáty i interaktívne modely. Najnovším a zároveň najväčším zbierkovým predmetom v múzeu je secesný pohrebný koč, ktorý svojím zjavom ohúri hneď pri vstupe. K lákadlám patrí určite aj funkčné modelové koľajisko zobrazujúce železničný uzol v Žiline v 20. rokoch 20. storočia, ktoré sa neustále dopĺňa o typické budovy a detaily z vtedajšieho prostredia. Deti, ale i dospelých fascinuje príchod vlaku, pohybujúce sa postavičky aj zvukové efekty. Nadšencov motocyklov zase zaujala expozícia motocyklov značky Ariel. Niektoré z nich dokonca mohli vidieť počas predvádzajúcich jázd pred budovou múzea.

Organizátori boli spokojní a hoci kvôli súčasným obmedzeniam spojeným s koronavírusom nebola návštevnosť taká vysoká ako po minulé roky, veria, že milovníci historických jázd i modelov im zachovajú priazeň aj v nasledujúcich rokoch. „Sme radi, že naša námaha bola odmenená a podujatie Rajecká Anča s Hurvínkom a jeho mladším bratom Miškom sa ľuďom páčilo. Už teraz sa tešíme na ďalšie úspešné ročníky.“ doplnil historik dopravy Peter Šimko.

 

Pedagogička Považského múzea v Žiline pripravila pre deti materských škôl a žiakov I. stupňa základných škôl interaktívnu prehliadku zoologickej výstavy Stavovce severozápadného Slovenska. Deti sa hravou formou dozvedia nové informácie a súčasťou programu bude i tvorivá dielňa a kvíz. Kvôli obmedzenej kapacite je potrebné sa vopred objednať na tel. č. 0907 108 659 alebo na pedagog@pmza.sk. Cena pre jedného žiaka je 2 eurá, pedagogický sprievod má vstup zadarmo.

Tvorivá história je podujatie z obľúbeného cyklu Expedícia Budatínsky hrad vhodné pre žiakov I. stupňa ZŠ. Deti nahliadnu do priestorov novootvorenej archeologickej expozície v Budatínskom hrade a dozvedia sa mnoho zaujímavostí o hrade aj histórii obliekania. Okrem teórie na ne čakajú i praktické zručnosti a overia si textilné spracovanie látok. Na podujatie je potrebné sa vopred objednať na tel. čísle 0907 108 659 alebo na pedagog@pmza.sk. Cena na jedného žiaka je 2 eurá, pedagogický sprievod má vstup zadarmo.

Považské múzeum v Žiline otvorí v priestoroch Drotárskeho pavilónu pri Budatínskom hrade novú výstavu, ktorá približuje výsledky archeologických výskumov uskutočnených na hradisku Veľký vrch pri obci Divinka. Jej autormi sú archeológovia Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline a Gabriel Fusek z Archeologického ústavu SAV Nitra. Obe inštitúcie spolupracovali na výskumoch na známom hradisku v minulom storočí aj v novodobej histórii. Po prácach realizovaných v 70. rokoch minulého storočia sa uskutočnil v rokoch 2013 – 2019 systematický archeologický výskum, pričom sa získali poznatky o stavebnom vývoji opevnenia a o osídlení hradiska.

Veľký vrch sa nachádza nad sútokom potoka Divina s riekou Váh. „Toto veľké centrálne hradisko má rozlohu viac ako 12 ha. V záverečnej etape doby bronzovej ho vybudoval ľud lužickej kultúry. Neskôr, v mladšej dobe železnej, ho osídlili nositelia púchovskej kultúry a napokon ho obnovili Slovania na sklonku veľkomoravského obdobia. Cieľom výstavy je prezentácia výsledkov výskumov týkajúcich sa najmä jeho najmladšej fázy, pretože Slovania pri jeho budovaní využili zvyšky starších pevnostných stavieb. Predstavené je však aj predchádzajúce osídlenie,“ približuje autorka výstavy Andrea Slaná. Návštevníci si budú môcť pozrieť unikátne kovové a keramické nálezy z viacerých fáz osídlenia, ale aj fotografie, mapy a plány hradiska.

 

 

 

 

 

 

 

 

Autori pripravili k výstave dvojjazyčný katalóg s rovnomenným názvom Slovanské hradisko na Veľkom vrchu. Obsahuje informácie o histórii hradiska, jeho stavebnom vývoji i jeho obyvateľoch. Súčasťou katalógu sú fotografie vystavených exponátov s popisom, plány hradiska a trojdimenzionálne rekonštrukcie. Výstava bude pre verejnosť prístupná od 12. septembra do 30. novembra 2020 v Drotárskom pavilóne od utorka do nedele od 9.00 do 16.30. Slávnostné otvorenie výstavy bude v piatok 11. septembra o 17.00. Vernisáži predchádza odborná prednáška s Gabrielom Fusekom o 16.00, na ktorej sa záujemcovia dozvedia bližšie informácie o výskume a histórii hradiska.

Vzácny secesný pohrebný koč, ktorý je najväčším zbierkovým predmetom v Považskom múzeu v Žiline, sa od stredy 12. augusta 2020 nachádza v priestoroch Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach. Koč sa pôvodne používal v obci Tešedíkovo v okrese Šaľa a múzeu ho v roku 1985 odpredal za 1 500 Kčs vtedajší administrátor farnosti Imrich Unger. Koč bol funkčný, avšak v opotrebovanom stave. Kvôli náročnosti práce a vysokému finančnému zaťaženiu reštaurovanie začalo až v roku 2019. Túto zodpovednú úlohu výborne zvládol reštaurátor Jozef Barinka a zaujímavý dopravný prostriedok sa do múzea vrátil v júli tohto roka. Reštaurovanie sa financovalo najmä z verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia aj z vlastných zdrojov Považského múzea v Žiline.

Bežné koče boli symbolom elegancie a bohatstva vyšších zámožných vrstiev, pohrebné koče však boli ešte výnimočnejšie. „Pri ich výrobe bolo totiž potrebné využiť špecialistov, ktorí dokázali vyhotoviť nielen špecifické konštrukčné, ale najmä ozdobné prvky. Na výrobe sa pôvodne podieľali rôzne profesie ako kolári, kováči, rezbári či krajčíri. Zväčša už išlo o továrenskú výrobu komponentov a ich následnú montáž až do vytvorenia hotového vozidla. Meno výrobcu ani presný rok vyhotovenia nepoznáme. Výroba osí náprav však spadá do obdobia 1873 – 1924 a umeleckým slohom ozdôb i celkového vzhľadu je secesia, ktorá sa uplatňovala do konca 20. rokov 20. storočia. Vek koča tak možno odhadnúť na 100 až 120 rokov,“ priblížil historik dopravy a vedúci Múzea dopravy Peter Šimko.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po zreštaurovaní bol koč dočasne umiestnený v Drotárskom pavilóne pri Budatínskom hrade, odkiaľ bol prevezený do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach. „Prevoz bol náročný, pretože koč váži približne 600 kg a jeho dĺžka presahuje štyri metre. Keďže je vysoký takmer tri metre, po prevezení na perón sme museli demontovať okrasné prvky aj obidve nápravy, aby prešiel cez dvere múzea. Napokon sa nám však podarilo umiestniť ho do požadovaného priestoru a bude súčasťou stálej expozície,“ doplnil vedúci hospodársko-správneho oddelenia Považského múzea v Žiline Artúr Grác.  Neprehliadnuteľný exponát tak bude ďalším lákadlom pre návštevníkov, ktorí si môžu Múzeum dopravy pozrieť od utorka do nedele v čase od 9.30 do 16.30. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Projekt bol financovaný z verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia.