V utorok 11. 8. podvečer sprevádzal na Budatínskom hrade riaditeľ Michal Jurecký. Špeciálnu prehliadku mohli zažiť návštevníci v rámci cyklu podujatí Múzeum pre Vás, ktoré každý mesiac predstavuje prácu odborných zamestnancov múzea. „Dnes sa dozviete informácie, ktorú nie sú súčasťou bežných prehliadok a možno zažijete aj niečo výnimočné,“ sľuboval riaditeľ múzea, ktorý predtým pôsobil ako historik. Skupinka postupne prechádzala jednotlivými miestnosťami a so záujmom sledovala výnimočné exponáty a príbehy s nimi spojené. Návštevníci počuli hrať vzácnu hraciu skrinku, odbíjať dobové nástenné hodiny a dokonca nahliadli aj do mestskej truhlice z 15. storočia. Riaditeľ vysvetľoval historické súvislosti, odhaľoval postupné rekonštrukcie, približoval rodinné vzťahy majiteľov hradu.

Takto postupne vyšli všetci až na vežu hradu, kde obdivovali výhľad na mesto Žilina. Michal Jurecký pokračoval vo výklade, ktorý plynule prešiel do príjemnej debaty. Záujemcovia sa pýtali na konkrétne zbierkové predmety a vyzvedali podrobnosti zo života posledného majiteľa hradu Gejzu Čákiho. Dokonca sa medzi nimi našli aj takí, ktorí si ho ešte pamätali. Vysoký, elegantný a milý pán je spájaný aj s modernizáciou hradu a výdobytky vtedajšej doby ako elektrina, kanalizácia či ústredné kúrenie v panskom sídle boli práve jeho zásluhou. Prítomní boli z prehliadky doslova nadšení a rozhovory pokračovali aj po odchode z hradu.

Súčasťou výstavy Elity Kysúc, ktorú pripravilo Kysucké múzeum v Čadci sú aj zbierkové predmety Považského múzea v Žiline. Výstava, ktorá sa nachádza v renesančnom kaštieli v Radoli a otvorená bola na konci júla približuje návštevníkom menej známe, no svojim životným dielom významné osobnosti späté s Kysucami. Ide o výber 15 osobností prevažne z 19. a 20. storočia, ktoré žili alebo tvorili na Kysuciach. Výstava pozostáva z exponátov a na plátne fotograficky stvárnených portrétov. Jej autorom je historik, kurátor a dokumentátor múzejných a knižničných fondov Kysuckého múzea v Čadci Daniel Husárik. Predmety sa buď  priamo viažu k osobnostiam a dostali sa do zbierkových fondov pamäťových inštitúcií alebo sú to symbolické predmety, pochádzajúce z doby, v ktorej daná osobnosť žila a pôsobila.

Naše múzeum na výstavu poskytlo digitálnu fotografiu Ivana Hálka a zapožičalo veľkoformátový obraz od Imricha Weinera Kráľa, ktorý zobrazuje lekára Ivana Hálka pri práci na Kysuciach, kde pôsobil od roku 1901 do 1905. Doktor Hálek bol aj publicistom, sociológom a filantropom. Obraz je v historickom zbierkovom fonde Považského múzea v Žiline od roku 1971. Predmetom zobrazujúcim dobovú atmosféru je kožený lekársky kufrík nápadne sa podobajúci tomu, ktorý drží I. Hálek na obraze. Zaujímavú výstavu uvidia návštevníci do 31. 1. 2021.

Viac informácií o výstave nájdete TU

Zdroj fotografií: Kysucké múzeum v Čadci, Považské múzeum v Žiline

Druhá augustová sobota na hrade Strečno bola naozaj výnimočná. Večer sa tam totiž konala zážitková prehliadka, ktorá bola zároveň prvým podujatím pre verejnosť v tomto roku. Podtitul Fraňove pletky návštevníkov zaujal a organizátori sa tešili z vypredanej akcie. Stredoveký hrad má večer úplne inú atmosféru, preto sú prehliadky v neskoršom čase veľmi žiadané. A keďže prvý vstup bol už o 18.00, prišlo aj veľa rodín s deťmi. S baterkami sa zase túlali záujemcovia na poslednej prehliadke o 21.00. Atraktívna bola i téma, veď klebety hýbali svetom odjakživa. Predstavenie v podaní divadelno-hravého zoskupenia RAZCA, ktoré pôsobí pri Považskom múzeu v Žiline, bolo uveriteľné a vtipné zároveň.

„Čo sa tu ponevierate, my dnes čakáme onakvejších hostí!“ rozčuľovala sa slúžka Marianka, keď vyliala vedro vody z okna hradu a takmer obliala návštevníkov pri bráne. Práve tam ich vítala slúžka Terezka, ktorá svoju kolegyňu upozornila, že vzácnymi hosťami sú všetci prítomní a hneď na úvod ich naučila, ako sa majú pozdraviť, ak na hrade stretnú milosťpána – Františka Vešeléniho a jeho manželku Žofiu Bosniakovú. S prostorekou Mariankou sa návštevníci stretli aj v priestoroch hradu. Na želanie majiteľky hradu pripravovala pečivo pre chudobných v dedine, ktoré slúžky na jej počesť nazvali bosniaky. Ako to už býva, neostalo len pri miesení cesta a pečení. Slúžky prebrali aj údajné milenky Františka Vešeléniho, teda najmä Máriu Séčiovú zvanú Muránska Venuša. Veru, komplimenty hradného pána a jeho prirodzený šarm lichotili každej žene v jeho prítomnosti. Terezka s Mariankou o tom vedeli svoje…

„Dobrý večer milosťpani,“ klaňali sa účastníci prehliadky, keď ich prišla pozdraviť aj samotná Žofia Bosniaková. „Hosť do domu, Boh do domu,“ usmievala sa a neostala nič dlžná povesti milej a dobrosrdečnej ženy. Svojim poddaným pomáhala za každých okolností a aj v tento večer sa ponáhľala rozdať im pripravené bosniaky. Z takejto obetavosti mal však hlavu v smútku jej manžel. Obával sa totiž o jej zdravotný stav, ktorému nepridávali ani spomínané klebety. A keďže František Vešeléni bol často odcestovaný, jeho neprítomnosť bola priam živnou pôdou na podobné povedačky. V záverečnej scéne pri rozhovore s miestnym kňazom však prítomných ubezpečil, že je svojej manželke verný a bude sa snažiť venovať jej viac času. Presvedčil ich? Tých najmenších jednoznačne. Deti totiž hltali každé slovo hercov a príbeh odohrávajúci sa na večernom hrade si určite zapamätajú.

Krásna, hravá, kreatívna…. Presne taká je výstava zvaná Detské vypletačky, ktorú sme otvorili vo štvrtok 8. augusta v Drotárskom pavilóne. Základom kolekcie sú jednoduché, sústružené geometrické tvary z dreva, ktoré sú opletané alebo vyplnené textilnými vláknami a farebnými kombináciami vlny, čo vytvára nevšedný vizuálny zážitok.

Vernisáž prebiehala vonku pred budovou v príjemnej atmosfére. Tú navodilo slnečné počasie i krátka úvodná scénka. Prítomných privítal riaditeľ Považského múzea v Žiline Michal Jurecký, ktorý vyzdvihol, že vďaka tejto milej výstave sa aj dospelí vrátia do detských čias a objavia v sebe kreatívneho ducha. Výnimočnosť výstavy zdôraznila aj kurátorka Katarína Hubová zo Slovenského múzea dizajnu v Bratislave. „Vizuálne jednoduché veci by nefungovali, ak by neboli dokonale premyslené a kvalitne vyrobené, ak by materiál a tvar nekorešpondovali s funkciou a ideou. To je to, čo práve u Zdena Hogha funguje. Nielen hračky, ale aj jeho úžitkové predmety z dreva či keramiky sú hravé, s jednoduchou štylizáciou tvaru, s čitateľnou funkciou a často doplnené pastelovými farbami. Rád experimentuje s materiálom, zisťuje jeho možnosti. Zdanie perfekcionalistu však môže klamať, lebo on sám sa vo svojej tvorbe hlási k pozitívnym prekvapeniam z nechceného.“  To potvrdil aj samotný autor, ktorý bol viackrát ocenený v súťaži dizajnu Kruhy na vode. Jeho diela boli súčasťou kolektívnych i autorských výstav a mnohé sú zastúpené v zbierkových fondoch Ústredia ľudovej umeleckej výroby, Slovenskej národnej galérie či Slovenského múzea dizajnu.

Výstava predstavuje ucelený systém a jej cieľom bolo vytvoriť niekoľko verzií drevených hračiek. „Figúrky je možné vypletať spôsobom blízkym tkaniu, tradičnou zápästkovou technikou aj prostredníctvom naťahovania vlákien. Okrem figúrok sú súčasťou týchto variácií tiež stavebnicové prvky, stromčeky, autíčka a valčeky, ktoré slúžia ako základ pre omotávanie. Fantázii sa medze nekladú, zručnosť sa dá trénovať rôznymi spôsobmi,“ dopĺňa autor výstavy a dodáva: „Niektoré hračky na výstave akoby nedokončené, ale to je zámer, aby ľudia  mali možnosť predstaviť si, akoby podľa nich mohli vyzerať, prípadne si to priamo na výstave aj vyskúšať,“  Výstava sa tak pohráva s fantáziou návštevníkov a dovoľuje im zapojiť sa do tvorivého procesu. Slávnostný podvečer pokračoval rozhovormi pri občerstvení a dobrú náladu doplnila hra na gitare a spev Kláry Štroffekovej.

Výstava Detské vypletačky bude v priestoroch Drotárskeho pavilónu prístupná do konca septembra.

Rajecká Anča vyrazí zo Žiliny do Rajca a späť už po desiatykrát. Obľúbené podujatie organizované Považským múzeom v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a Spoločnosťou Považskej dráhy Žilina začalo v roku 2010. Jazdy historických motorových vlakov prilákali vždy mnoho návštevníkov, ktorí si chceli pripomenúť minulosť na koľajniciach.

„Počas prvého ročníka bol k dispozícii len jeden motorový vozeň s kapacitou 80 osôb, ale počet záujemcov o jazdu bol niekoľkonásobne vyšší. Čerstvo zrekonštruovaný „Hurvínek“ M 131.1443 tak hneď na začiatku čakala veľká skúška. Členovia Spoločnosti Považskej dráhy Žilina z roka na rok vracali život ďalším motorovým a prípojným vozňom, čím určite zdvihli záujem. My sme sa zas sústreďovali na prípravu atraktívneho programu, a to aj v súvislosti so založením a rozširovaním Múzea dopravy na železničnej zastávke Rajecké Teplice. Sme radi, že naša námaha bola odmenená a podujatie Rajecká Anča sa teší čoraz väčšej obľube,“ doplnil historik dopravy a vedúci múzea Peter Šimko.

Na motorové vozne M131.1443 a M 152.0160, ktoré budú premávať 22. a 23. augusta, si záujemcovia kúpia lístky priamo vo vlaku. Počas jazdy sú povinní mať rúško a dodržiavať aktuálne platné opatrenia súvisiace so zamedzením šírenia COVID-19. O dobrú náladu však núdza nebude. Atmosféru spríjemnia cestujúci v dobových kostýmoch. Účastníci, ktorí vystúpia v Rajeckých Tepliciach, môžu navštíviť Múzeum dopravy s 25% zľavou. V expozícii ich čaká interaktívna prehliadka a chvíle pred múzeom im spestria predvádzacie jazdy historických motocyklov. Program pokračuje v areáli hotela Skalka. Najmä  rodiny s deťmi sa môžu tešiť na zábavné sobotňajšie popoludnie s množstvom atrakcií a detektívnou rozprávkou. V nedeľu tu odštartuje Rajeckoteplický beh Skalkami.

Katedrála Najsvätejšej Trojice je najstarším a najvýznamnejším objektom v meste. V súčasnosti prebieha jej rozsiahla rekonštrukcia, ktorá zahŕňa tri fázy obnovy. Krypta sa našla počas archeologického výskumu v máji roku 2020, v rámci prvej etapy obnovy exteriéru kostola. V stene bočnej lode sme spozorovali drobné úlomky kostí. Pri sondáži v murive sa okrem týchto fragmentov objavilo aj viacero nálezov. Napríklad strieborná minca Leopolda I (1704), železné klince, fragmenty skla. Časť muriva bola postupne odstránená. Vtedy sme zaznamenali klenbu vetracieho otvoru. Celý jeho priestor bol vyplnený množstvom kostí a hlinou. Po vyčistení sa objavil úzky otvor, cez ktorý sme pomocou vsunutého fotoaparátu urobili prvú fotografiu. Na snímke bola viditeľná miestnosť plná ľudských kostrových pozostatkov, hliny, drevených hoblín a fragmentov textílií. Bolo zrejmé, že sme odfotografovali vnútorný priestor krypty.

 

Murivo s úlomkami kostičiek

Čistenie vetracieho otvoru

Pohľad do vnútra krypty, prvá fotografia

 Ľudské kostrové pozostatky

Zvyšky textílií

Doteraz sa predpokladalo, že krypty boli  počas prestavieb kostola v roku 1942 zničené. Táto sa však zachovala takmer v neporušenom stave. Postavená bola pravdepodobne v 14. storočí, keď bol kostol prestavaný na trojloďovú baziliku. Ďalší stavebno-historický výskum ozrejmí, či sa jej datovanie posunie až do 13. storočia.

Na spoluprácu sme prizvali Ing. arch. Petra Krušinského, PhD., zo Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Ten priestor preskúmal pomocou kamerovej sondy.

Potrebné tiež bolo kostrové pozostatky identifikovať, a preto sme oslovili profesora MUDr. Františka Novomeského, PhD., prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz a prim. MUDr. Františka Štullera, PhD. z Martina, ktorí po obhliadke potvrdili, že ide o historický nález a ľudské kostrové pozostatky sú staršie ako 100 rokov. Aby bolo možné do priestoru krypty vstúpiť, z dôvodu ochrany zdravia, potrebný bol odber vzoriek na mikrobiologickú analýzu a dekontamináciu priestoru. Tú vykonal Michal Hanus z firmy Sanosil SK.

Dokumentácia priestoru kamerovou sondou

 Obhliadka ľudských kostrových pozostatkov súdnymi lekármi

 Pracovné stretnutie so súdnymi lekármi

 Dekontaminácia krypty

Kryptu sme pred samotným výskumom zdokumentovali fotograficky a videozáznamom. Keďže sa tu nachádzalo veľké množstvo ľudských kostí, na spoluprácu sme oslovili antropologičku Mgr. Silviu Bodoríkovú, PhD. a jej spolupracovníkov z Katedry antropológie, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

 Prvé pracovné stretnutie s tímom antropológov

 Odoberanie prvej vrstvy

 Precízna práca antropológov

 Separovanie kostrových pozostatkov

 Antropologické merania

 Pripravené na zdokumentovanie

Pred samotným začiatkom sme stanovili stratégiu výskumu v prvej etape a rozhodli sa odobrať povrchovú vrstvu, ktorú tvoril násyp hliny premiešaný s ľudskými kostrovými pozostatkami a archeologickými nálezmi. Pred samotným odoberaním bol interiér zdokumentovaný Petrom Krušinským a jeho spolupracovníkom laserovým skenerom, aby bol zaznamenaný pôvodný stav. Veľké množstvo druhotne uložených kostrových pozostatkov pochádza z príkostolného cintorína a pravdepodobne súvisia so znižovaním terénu pri výstavbe balustrády v 20-tych rokoch minulého storočia. Do priestoru krypty boli vložené cez vetrací otvor a napokon zamurované. Archeologickým výskumom sa podarilo vyzdvihnúť viacero nálezov. K zaujímavým patria čepce, časti kožených odevov, obuvi, ozdobné súčasti odevov, ružence či železné kosáky. Antropologický výskum priniesol zistenia o veku a pohlaví, či pohľad na chorobnosť žilinských mešťanov pochovaných v blízkosti kostola. V nižších vrstvách krypty sa nachádzajú ďalšie kostrové pozostatky. Tieto však budú skúmané v budúcom roku.

 Práca s archeologickými nálezmi

 Fotografická dokumentácia nálezov

 Zvyšky odevov a obuvi

 Čepiec s čipkami

 Poškodená trojnohá panvica

 Fragmenty keramiky

 

Andrea Slaná (vedúca archeologického výskumu)

Považské múzeum v Žiline

Autor fotografií: Andrej Slaný

Špeciálna prehliadka Budatínskeho hradu s riaditeľom Považského múzea v Žiline Mgr. Michalom Jureckým sa uskutoční 11. augusta o 16.00 hod. Pútavé rozprávanie o interiéri a exteriéri hradu, dokončených i pripravovaných rekonštrukciách zvýraznia miesta a priestory, kde sa počas bežnej prehliadky nedostanete. Vstupné: základné 6 €, zľavnené 3 €, deti do 6 rokov majú vstup zadarmo. Počet účastníkov je obmedzený, potrebná rezervácia vopred na tel. čísle 0907 108 659.

Balustráda v Žiline opäť menila svoj číselník. Číslo 7302 prezrádza počet drotárskych exponátov, ktoré sa nachádzajú v zbierke Považského múzea v Žiline. Práve naše múzeum spravuje najväčšiu zbierku drotárskych pamiatok na svete, ktorá svojim významom presahuje hranice regiónu i Slovenska. 

Viac zaujímavosti a informácií nájdete na 👉http://www.tikzilina.eu/pocet-drotarskych-exponatov-v-zbie…/