V priestoroch Drotárskeho pavilónu vystavia drevené hračky, ktoré sú originálnym dizajnérskym návrhom a zároveň spôsobom hry nielen pre deti. Základom kolekcie sú jednoduché, sústružené geometrické tvary z dreva, ktoré sú opletané alebo vyplnené textilnými vláknami a farebnými kombináciami vlny, čo vytvára nevšedný vizuálny zážitok. Cieľom je podnietiť u návštevníkov záujem a dotvoriť hračky podľa vlastnej fantázie. „Figúrky je možné vypletať spôsobom blízkym tkaniu, tradičnou zápästkovou technikou aj prostredníctvom naťahovania vlákien, a to vodorovne alebo rytmickým či náhodným krížením. Okrem figúrok sú súčasťou týchto variácií tiež stavebnicové prvky, stromčeky, autíčka a valčeky, ktoré slúžia ako základ pre omotávanie. Fantázii sa medze nekladú, zručnosť sa dá trénovať zmenou oblečenia, čím figúrka získa viac výrazov. Iný spôsob hry umožňujú kresliace tabuľky, na ktorých sa drevené kolíky omotávajú bavlnkami.“ vysvetľuje autor výstavy – historik umenia Považského múzea v Žiline Zdeněk Hogh.

Autor nie je ako historik umenia len teoretikom, ale zároveň umelcom, ktorý sa v minulosti venoval predovšetkým keramike. „Záber jeho tvorby je široký. A hoci jeho diela pôsobia dojmom dokonalosti, zdanie perfekcionalistu môže klamať. Sám sa totiž hlási k pozitívnym prekvapeniam z nechceného a jeho diela sú hravé, jednoducho štylizované a čitateľne funkčné. Rád experimentuje s materiálom a zisťuje jeho možnosti,“ dopĺňa kurátorka výstavy Katarína Hubová a pokračuje: „Vypletačky sú určené deťom, ale aj dospelým. Mnohé z objektov sú akoby nedokončené, ale o to viac nových možností vypletania či opletania ponúkajú. U autora je veľmi zaujímavé pozorovať prechádzanie z remesla k dizajnu a naopak. Aj tieto figúrky sú tak súčasťou jeho rozmanitého, živého a radostného sveta malých predmetov.“

Výstava Detské vypletačky bude slávnostne otvorená vo štvrtok 6. augusta o 16.00 v priestoroch Drotárskeho pavilónu v areáli Budatínskeho hradu. Návštevníci budú môcť nevšedné drevené hračky obdivovať do konca septembra.

Fraňove pletky je názov zážitkovej večernej prehliadky, ktorá sa bude konať 8. augusta na hrade Strečno. Najnavštevovanejšia expozícia Považského múzea v Žiline je počas letných prázdnin otvorená každý deň. Hoci tento rok nebudú tradičné nočné prehliadky, organizátori sa predsa len rozhodli potešiť svojich návštevníkov a pripravili pre nich niečo špeciálne. Druhú augustovú sobotu ich čaká príbeh najznámejších majiteľov hradu Žofie Bosniakovej a Františka Vešeléniho. „Manželia vedú celkom pokojný život. Keď však do služby na hrad zavítajú dve nové, domýšľavé slúžky, Terezka a Marianka, takmer všetko je zrazu hore nohami… Bol Fraňo skutočne neverný alebo sú to len klebety? Príďte sa na vlastné oči presvedčiť, ako nevinné povedačky už v minulosti hýbali svetom a vychutnajte si jedinečnú atmosféru večerného stredovekého hradu,“ pozýva autorka scenára Katarína Maršalová z divadelno-hravého zoskupenia RAZCA, ktoré pôsobí pri Považskom múzeu v Žiline.

Počas prehliadky uvidia záujemcovia všetky tajomné zákutia stredovekého hradu. Lákadlom bude určite zrekonštruovaná kaplnka, kde sa nachádza figurína Žofie Bosniakovej. V sakristii sú dokonca vystavené kamenné fragmety z jej náhrobnej platne. „Svätica zo Strečna, ako je často nazývaná, bola najvýraznejšou osobnosťou spájanou s hradom Strečno a preto sme sa rozhodli venovať túto prehliadku práve príbehu jej života s Františkom Vešelénim. Bola to veľmi srdečná, štedrá a obetavá žena, ktorá bola obľúbená aj medzi poddanými. Venovala im nielen čas, ale i peniaze a pomáhala všetkým, ktorí to potrebovali. Jej manžel bol často na cestách a tak vznikali rôzne dohady, ktoré sa stali námetom aj na našu prehliadku,“ doplnila správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová.

Na prehliadku je možné ísť len v rúšku a dodržiavať hygienické pokyny. Vstupy sú každú pol hodinu od 18.00 do 21.00, počet osôb je obmedzený. Cena základného vstupného je 6,60 €, zľavnené vstupné bude za 3,30 €. Lístky bude možné zakúpiť len prostredníctvom www.predpredaj.sk.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

https://www.youtube.com/watch?v=u4ZEN6VR0XA

https://www.youtube.com/watch?v=DpllhZMFrOk

 

Považské múzeum v Žiline už druhý rok realizuje archeologický výskum na hrade Hričov, čím vychádza v ústrety Združeniu priateľov Hričovského hradu, ktoré sa o túto národnú kultúrnu pamiatku stará už desať rokov. Pri realizácii výskumu naše múzeum spolupracuje so Slovenským národným múzeom v Martine.

Tohtoročná sezóna súvisí so stabilizáciou južnej steny zadného paláca hradu. Základové murivo tohto paláca bolo značne degradované a z toho dôvodu sa už minulý rok na jeseň pristúpilo k prvým prácam na jeho stabilizácii, ktoré v počiatočnej fáze súviseli najmä s obnažením základového muriva a vyčistením kaverien. Počas výkopových prác v extrémnom svahu bol odhalený fragment západného obvodového múru stredného paláca, ktorý sa v minulosti zrútil dolu strmým svahom. Okrem toho bol však len kúsok nad ním vo svahu objavený i ďalší, neznámy múr. Z toho dôvodu boli práce prerušené a po vykonaní potrebných administratívnych úkonov sa v nich pokračovalo formou archeologického výskumu až v tomto roku. Po nevyhnutnom zabezpečení svahu sústavou lešení a iných oporných pomôcok, ktorých úlohou bolo poskytnúť bezpečnosť pri výkopových prácach sme začiatkom júna popri vonkajšej strane južnej steny zadného paláca vytýčili sondu klesajúcu smerom dolu svahom k minulý rok objavenému múru. Dĺžka sondy dosahovala 820 cm a šírka 160 cm. Archeologický výskum, ktorý stále prebieha už priniesol prvé ovocie. Múr objavený minulý rok sme odkryli v celej jeho šírke, ktorá činila úctyhodných 150 cm. Tento rozmer zároveň naznačuje, že ide o obvodové murivo, patriace dosiaľ neznámej stavbe, ktorá na hrade stále ešte pred vznikom zadného paláca. Podarilo sa nám tak odhaliť kus až doteraz nepoznanej histórie hradu Hričov.V súčasnosti je výskum v sonde prerušený. Po podrobnej dokumentácii sondy dobrovoľníci zo združenia pristúpili k nevyhnutnej sanácii základového muriva južnej steny zadného paláca. Počas výskumu sa totiž ukázalo, že základy sú porušené ťažšie než sa pôvodne predpokladalo a okamžitá stabilizácia je preto nevyhnutná. Po jej ukončení bude výskum v sonde pokračovať doskúmaním vstupu do zadného paláca.

Ak sa chcete o aktuálne prebiehajúcom výskume dozvedieť viac, počkajte si na ďalšie pripravované číslo nášho elektronického časopisu Múza.

Zuzana Staneková

V sobotu 18. júla 2020 sa v priestoroch Budatínskeho hradu uskutoční 1. ročník výstavy a súťaže modelov z papiera pod názvom Budatínsky papierák. Okrem stretnutia v rámci komunity modelárov je cieľom podujatia ukázať širokej verejnosti, čo všetko sa dá vytvoriť z papiera. Návštevníci sa môžu tešiť na formuly, stavebné stroje, hrady, figúrky, lietadlá a mnoho iného. V nedávnej minulosti bolo vydaných aj niekoľko vystrihovačiek, z ktorých sa dajú zhotoviť papierové modely pamiatok z okolia Žiliny ako Katedrála Najsvätejšej Trojice, Burianova veža, Kaplnka v Celulózke a iné.

Podujatie organizuje skupina modelárov zo Žiliny a okolia, ktorá vystupuje pod menom KPaM Žilina (Klub papierových modelárov Žilina). Niekoľko rokov spoločne s plastikovými modelármi organizovali výstavu v Lietavskej Lúčke. Tento rok sa rozhodli urobiť pre papierové modely v spolupráci s Považským múzeom v Žiline samostatné podujatie.

„Hlavou“ klubu je modelár Michal Vršanský, ktorý zhrnul špecifickú záľubu takto: „Každý modelár je iný. Na súťažiach vidíme, že niekto dotiahne stavbu do dokonalej čistoty, ale z diela dýcha akýsi chlad. Iného teší, ako mu diely pekne do seba zapadajú, ďalší má model len ako základ pre ďalšie „umelecké vyžitie“. Použije rôzne pigmenty, laky, strieka ho airbrushom a rozličným spôsobom ho posúva inam, než bol ten pôvodný, zväčša kúpený ako vystrihovačka. Obyčajne je zvykom u modelárov takýto model ceniť viac ako ten čisto zlepený. Ale občas sa nepodarí modelárovi utrafiť správnu mieru a preženie to. A keby sme si svoje výrobky nevystavovali, tak by sme ich nevedeli porovnať.“

Ak máte radi zmenšený svet, chcete vidieť niečo nové alebo sami robíte modely z papiera a chceli by ste ich priniesť, radi vás uvidíme v sobotu 18. júla v priestoroch Drotárskeho pavilónu. Registrácia vystavovateľov je o 8.00, súťažiť sa bude v rôznych vekových kategóriách a najlepšie modely vyhodnotí odborná porota o 14.00. Návštevníci môžu diela z papiera obdivovať od 10.00 do 14.00 a okrem toho si budú môcť zaujímavé papierové vystrihovačky aj kúpiť.  

Predmetom mesiaca júl je album fotografií hasičských striekačiek. Jeho majiteľom bol pravdepodobne Anton Stárek, ktorý viedol Odborný závod Hasičský v Žiline na Masarykovej triede. V adresári firiem z 20. rokov 20. storočia je ako sídlo skladu striekačiek uvedený Šrobárov sad č. 4. Jeho firma bola pobočkou firmy V. Ig. Stratílek, továrne na požiarne striekačky vo Vysokom Mýte (ČR).

Továreň založil v roku 1899 Václav Ignác Stratílek (*1873), syn mešťana z Vysokého Mýta Petra Stratílka, majstra „kočárnického a  sedlářského„. Prvú dielňu V. I. Stratílek zriadil v centre mesta, kde najskôr pracoval sám. Potom,čo prijal 12 robotníkov, vyrábali ručné pumpy a striekačky. V roku 1910 zahájil v Riegrovej ulici továrenskú výrobu. Stratílkova továreň sastala známou v celom Rakúsko-Uhorsku. V polovici 30. rokov odovzdal podnik svojim synom. Vlastimil sa stal novým šéfom firmy, Václav sa staral o obchodnú činnosť a kvalitu výrobkov.

Firma založila aj filiálku na Slovensku v Žiline(1919) a na Podkarpatskej Rusi v Užhorode. Zúčastnila sa na hospodárskych výstavách a jej výrobky získavali v Európe zlaté a strieborné medaile.

Náš fotoalbum obsahuje 102 fotografií predovšetkým hasičských striekačiek, ktoré boli vyrobené špeciálne pre mestá aj obce. Ako príklad uvádzame Trenčín, Michalovce, Turč. Sv. Martin, Zlonice, Poděbrady, Olomouc, Žďár,Rimavská Sobota, obce Trstená, Handlová, Rosina, Kozárovce, Budatín, Chlebnica, Trebišov, Dolná Lehota, Široké, Čachtice, Sabinov, Podbiel, Dlhá nad Oravou a veľa ďalších.

V publikácii Dejiny požiarnej ochrany v okresoch Žilina a Bytča od autorov P. Štanského a S. Churého sa dozvedáme, že v Žiline bola založená okresná organizácia požiarnikov v roku 1924, ktorej tajomníkom sa stal práve A. Stárek. Fotoalbum mal okrem spomienkovej funkcie pravdepodobne aj reprezentačný účel, ako akýsi katalóg výrobkov. Na súvislosť žilinského obchodu A. Stárka s firmou Stratílek vo Vysokom Mýte nás upozornil pri svojom výskume František Pecka zo Sobětuch, špecialista a zberateľ hasičskej histórie. Spracováva históriu výrobcov hasičských striekačiek, ktoré aj renovuje.

Viac o firme Stratílek a hasičských striekačkách sa môžete dozvedieť na webových stránkach:

http://hasici.vmyto.cz/v-i-stratilek/

https://www.eurooldtimers.com/cze/galerie-stroj/3429-1899-1948-hasicske-strikacky-stratilek.html

Zaujímavé fotografie môžu návštevníci Budatínskeho hradu nájsť v infopulte do 31. júla.

text: Martina Bernátová, Považské múzeum v Žiline

foto: archív PMZA

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mapovaniu populácie orla krikľavého (Clanga pomarina) v Turčianskej a Žilinskej kotline sa venuje zoológ Považského múzea už dlhodobo. O úspešnosti hniezdenia v posledných rokoch ste sa mohli dočítať v aktuálnom čísle Zborníka Považského múzea, čísle XXIX. Viaceré informácie o orloch krikľavých v oblasti Turca boli súčasťou prezentácie na našej stránke: https://pmza.sk/aktuality/orol-kriklavy-v-turci/. Čo sme zatiaľ zistili v hniezdnej sezóne 2020? Je niečím iná?

Sezóna 2020 je celkom určite výnimočná intenzitou mapovacieho úsilia. Korona kríza a s tým spojené obmedzenia v pracovnom prostredí umožnili sústrediť sa na terénnu prácu. Tak boli po prvýkrát dohľadané obsadené hniezda na 5 lokalitách a na ďalších 3 lokalitách je hniezdisko veľmi presne lokalizované, zatiaľ bez dohľadania hniezda. Zároveň boli hniezda dohľadané alebo hniezdiská veľmi presne lokalizované na ďalších 3 miestach, kde sa už dlhodobo nedarilo nájsť hniezdo, hoci v minulosti tu boli hniezda známe.  A teraz k samotným zisteniam …

Prekvapilo nás predovšetkým obsadenie viacerých lokalít, kde už niekoľko rokov orly krikľavé neboli pozorované. Je to potešujúca zmena po dlhodobo mierne nepriaznivom trende, keď zoológ každý rok zaznamenával zánik 1-2 hniezdísk. Akoby sa orlov vrátilo viac zo zimovísk. Tak boli orly krikľavé na jar zistené až na 4 lokalitách, ktoré už boli pokladané za zaniknuté. Podobné si všimol aj Dr. Karaska na Orave túto sezónu. Čím to môže byť spôsobené? Zatiaľ sa môžeme len domnievať, že obmedzenia spôsobené korona  krízou mohli viesť k zníženiu mortality orlov krikľavých počas sťahovania zo zimovísk na hniezdiská. Mohlo dôjsť k zníženiu pytliactva na Blízkom východe alebo zníženiu intenzity leteckej dopravy na celej ťahovej trase.

Z konkrétnych tohtoročných zistení začneme jedným smutným nálezom. Dňa 27. 4. našiel lesník Milan Malý na lesnej ceste orla skalného konzumujúceho orla krikľavého. Nie je zrejmé, či väčší orol skalný orla krikľavého aj zabil, ale s ohľadom na okolnosti, že orol krikľavý tam nemal ako inak uhynúť, je to pravdepodobné. Podľa nám dostupných informácií je to tretí prípad zo Slovenska, keď sa stal orol krikľavý potravou orla skalného. Kadáver mal krúžok a podľa toho sme zistili, že sa jedná o jedinca krúžkovaného pri Ružomberku v roku 2007 M. Macekom a R. Reťkovským zo Správy NP Veľká Fatra. Jedinec bol potom zistený fotopascou J. Kickom v rokoch 2017 a 2019 ako hniezdiaca samica na lokalite pri Martine. Teraz bola nájdená len cca 150 m od svojho hniezda. Dožila sa 13 rokov. To však nie je koniec príbehu. Zoológovi Považského múzea sa podarilo zistiť, že hniezdo je opäť orlami obsadené. To znamená, že veľmi krátko po úhyne samice ju nahradila iná orlica a pár orlov s novou samicou ešte stihol zahniezdiť v tom istom hniezde.

Na jednej lokalite sme opakovane pozorovali  zvláštne sfarbeného orla krikľavého s veľmi svetlými, takmer bielymi fľakmi na hrudi a bruchu. U orla krikľavého je popísaná farebná forma fulvescens (alebo fulviventris), pri ktorej je celkové sfarbenie výrazne žltkasté, takéto fľakaté sfarbenie nám však z literatúry nie je známe.

Až na štyroch lokalitách sme zaznamenali jedince, ktoré za letu zvláštne držali nohy, čiastočne spustené, pravdepodobne v dôsledku zranenia. Čo sa orlom mohlo stať? Hoci je orol krikľavý pokladaný za veľmi mierneho dravca, zo skúseností vieme, že v apríli pri zápasoch o partnerov a teritóriá môžu medzi orlami prebiehať aj celkom tvrdé súboje. Orly sa môžu napádať vo vzduchu, pričom sa bojujúce jedince otočia navzájom brušnou stranou tela, snažia sa jeden druhého chytiť alebo kopnúť nohami so silnými pazúrmi. Ak sa chytia, začnú padať k zemi, pričom sa stále pokúšajú jeden druhého nohami zraniť. Domnievame sa, že práve pri takýchto jarných súbojoch si môžu orly zraniť nohy. Možných príčin je však viacero, k zraneniu mohlo dôjsť postrelením, nárazom, výnimočne možno aj úrazom elektrickým prúdom či korisťou (??).

Momentálne sú na hniezdach orlov malé mláďatá, odhadujeme, že väčšinou vo veku 2 – 2,5 týždňa. Zatiaľ je predčasné hodnotiť tohtoročnú hniezdnu sezónu. Zdá sa však, že búrky, vytrvalé a intenzívne dažde a silný vietor si už vybrali svoju daň na hniezdach. Zistili sme už niekoľko neúspešných hniezd. Snáď sa nepriaznivé počasie zlepší a orly krikľavé vyvedú v oblasti Turčianskej a Žilinskej kotliny čo najviac mláďat.

Za poskytnutie údaju o náleze uhynutého orla krikľavého ďakujeme pánovi Valaštíkovi z Valče.

text a foto: Ing. Ján Kicko, PhD.- zoológ