V roku 2023 pokračuje tretia sezóna archeologického výskumu kaštieľa v Bytči. V tejto sezóne sa archeológovia zamerali na bezprostredné okolie kaštieľa. Skúmajú priestor predpokladaného padacieho mosta pred vstupnou vežovou bránou, kde odkryli zosilnené základové murivo severného krídla kaštieľa. Toto murivo z veľkých pieskovcových blokov zrejme tvorilo nosnú konštrukciu padacieho mosta, ktorý postavili pravdepodobne už Turzovci. V mladšom období bol padací most azda nahradený pevným mostom. Archeológovia predpokladajú, že konštrukciu pevného mosta tvorili múry pristavené k pieskovcovým blokom súvisiacim s pôvodným mostom. Zároveň sa domnievajú, že tento novší most bol postavený do priestoru suchej priekopy pod padacím mostom najskôr v 18. storočí. Zásyp priekopy je veľmi rozmanitý, vyskytujú sa v ňom početné zlomky z keramických nádob rôzneho druhu, kachlíc z kachľových pecí, našli sa taktiež fragmenty fajok a písacích potrieb, rôzne kovania, zlomky sklenených nádob, mince a pod.

Pri južnom krídle kaštieľa bola odkrytá odpadová nádrž. Tá pravdepodobne vznikla na mieste staršej stavby, ktorú zatiaľ nemožno identifikovať. Nádrž má obdĺžnikovitý pôdorys s kanálom na odvod odpadu, ktorý nadväzoval na šachtu vedenú v hmote obvodového muriva južnej steny kaštieľa. Staršie stavby pod neskoršou nádržou pravdepodobne pochádzajú ešte z predturzovskej fázy bytčianskeho hradu.

Archeologický výskum bude ďalej pokračovať. V doteraz otvorených ôsmich sondách sa archeológovia pokúšajú overiť niektoré historické údaje z listín a starých zobrazení. O nových zisteniach vás budeme informovať prostredníctvom sociálnych sietí, a v závere archeologického výskumu sa o výsledkoch všetkých troch sezón dozviete na prednáške, ktorá sa uskutoční v Sobášnom paláci koncom augusta, prípadne na začiatku septembra. O termíne konania vás budeme včas informovať.

Text: PhDr. Zuzana Staneková, archeologička Považského múzea

Odpadová nádrž v sonde 5

Časť misy s maľovaným výjavom vtákov

Fragmenty fajok

Medený prsteň s očkami

Písacie potreby – časti pier

Renesančná kachlica

Zvieracia, zrejme psia evidenčná známka s textom Trencsén V. M. Bytcsei J. R. 190-7

Vršatské Podhradie leží v Bielych Karpatoch na úpätí Vršatských bradiel. Najstaršie osídlenie dokladajú pamiatky lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej až staršej doby železnej, a tiež nálezy púchovskej kultúry z neskorolaténskeho obdobia. Neskôr sa tu usídlili Slovania. Na pomerne rozľahlej ploche slovanského sídliska sa našlo množstvo fragmentov slovanskej keramiky zdobenej typickou vlnovkou a dva mlecie kamene.

K najzaujímavejším a unikátnym nálezom patrí poklad kováčskych nástrojov a výrobkov zo železa. Prvá časť predmetov bola objavená pri úpravách terénu a výstavbe rekreačného strediska Strojárskych a metalurgických závodov v marci 1965. Pri vyhlbovaní kanalizačnej ryhy buldozér vyhrnul dve sekery, štyri kováčske kliešte, styk, nákovu, obojručný nôž, dve dláta, fragment sekery, nákovu s priebojníkom a vyťahovačom drôtu, čerieslo, malú symetrickú radlicu, motyku, klčovnicu. Na základe tohto nálezu sa v auguste 1965 uskutočnil zisťovací výskum, pričom sa objavili ďalšie artefakty pochádzajúce z tohto hromadného nálezu: sekera, obojručný nôž, krátka kosa a čiastočne spracovaná sekerovitá hrivna. Objavené predmety boli podrobené metalografickému rozboru, ktorý preukázal niektoré technologické postupy používané pri ich výrobe vo veľkomoravskom období. Napríklad navarovanie tvrdšej na uhlík bohatej časti železa na funkčnú časť nástroja, vykovanie sekery z niekoľkých plátov po zohriatí na vysokú teplotu a následné prudké ochladenie. Niektoré menšie predmety boli dokované pri nízkych teplotách. Oba súbory artefaktov nepochybne tvoril jeden celok. Na mieste nálezu boli objavené aj pozostatky objektu, pravdepodobne kováčskej dielne.

Celý hromadný nález je súčasťou zbierkového fondu Považského múzea a môžeme ho datovať na koniec 9. a začiatok 10. storočia.

O význame depotu kováčskych nástrojov z Vršatského Podhradia svedčí tiež jeho zaradenie a prezentácia v rámci prestížnej medzinárodnej putovnej výstavy Velká Morava a počátky křesťanství, na ktorej spolupracovalo aj Považské múzeum. Unikátne exponáty z veľkomoravského obdobia, ktoré boli objavené počas archeologických výskumov v Čechách, na Morave, Slovensku, Rakúsku a Poľsku boli vystavené v Brne, Prahe a Bratislave, počas trvania výstavy v rokoch 2014 a 2015.

Zbierkový predmet mesiaca môžete vidieť v infopulte Budatínskeho hradu v čase otváracích hodín.

Text: Mgr. Andrea Slaná, PhD.

Považské múzeum slávnostne otvorilo v pondelok 3. júla časť interaktívnej expozície na hrade Strečno. Zúčastnili sa ho zamestnanci múzea, partneri, realizátori, zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja aj iných múzeí. „Príprava expozície trvala niekoľko rokov a návrh expozície vytvorila firma AV Media na základe scenára našich kolegýň Andrei Slanej a Martiny Bernátovej. Expozíciu realizovali firmy z regiónu a sme veľmi radi, že má parametre súčasnej modernej expozície, ktorú návštevník hľadá už takmer v každom múzeu,“ priblížil riaditeľ Považského múzea Mgr. Michal Jurecký.

Nová expozícia je rozdelená na dve časti. Prvá je venovaná majiteľom a správcom hradu, druhá je zameraná na vojenské dejiny hradu. „Hneď v úvode návštevníkov privíta významná osobnosť spätá s hradom Strečno – Žofia Bosniaková, ktorá prostredníctvom videopríbehu porozpráva o živote a osudoch majiteľov hradu, jeho správcoch a osobnostiach spojených so životom na hrade Strečno od jeho úplných počiatkov. Atmosféru podčiarkne pohyblivá veľkoplošná projekcia, ktorá doplní rozprávaný príbeh. Malí i veľkí návštevníci sa zabavia pri tieňohre, kde hlavnú úlohu zohrajú postavičky vojakov. O zábavu bude postarané aj pri selfie wall, kde sa môžu tešiť napríklad na kostýmové zrkadlo. Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac, je v expozícii pripravený infokiosk s dotykovou encyklopédiou, s podrobnejšími informáciami o dejinách hradu, majiteľoch a správcoch hradu i vojenských dejinách,“ vysvetlila spoluautorka scenára Mgr. Andrea Slaná, PhD.

Na realizácii expozície sa podieľali viacerí súčasní či bývalí zamestnanci Považského múzea: Mgr. Andrea Slaná, PhD., Mgr. Martina Bernátová, Mgr. Zuzana Kudzbelová, PhD., Mgr. Michal Jurecký, Jaromír Fašianok, Mgr. art. Petronela Vlhová, Ing. Katarína Repáňová, Ing. Artúr Grác. Všetkým patrí veľká vďaka!

Táto časť expozície je prvou z plánovaných zmien na hrade. „Je to pomyselne prvá lastovička, ktorá by mala priniesť leto a veríme, že sa nám podarí získať finančné prostriedky na to, aby sme mohli dobudovať ďalšie časti expozície. Tie budú venované stavebným úpravám hradu v rôznych obdobiach a samozrejme Žofii Bosniakovej, ktorá bude návštevníkov sprevádzať po jednotlivých miestnostiach. Návštevník tak dostane kompletnú informáciu o hrade Strečno. Chýbať nebudú rôzne interaktívne exteriérové prvky, ako makety, kulisy a našou víziou je aj veľký stredoveký žeriav,“ doplnil Mgr. Michal Jurecký.

Časť novej expozície je pre návštevníkov prístupná v rámci prehliadky. Hrad Strečno je otvorený každý deň od 9.00 do 18.00 s posledným vstupom o 17.00.

Už niekoľko rokov sa v Považskom múzeu viac-menej úspešne uchádzame o dotácie z Fondu na podporu umenia. Aj tento rok sme získali finančnú podporu na reštaurovanie cirkevných textílií pod názvom In persona Christi. Vzhľadom na výšku pridelenej sumy sme projekt rozdelili na niekoľko etáp. V rámci I. etapy sme vybrali na odborné ošetrenie modrú kazulu pochádzajúcu z 19. storočia.

Názov projektu pramení z myšlienky, že duchovný, odetý v liturgickom odeve, koná In persona Christi (v osobe Krista). Kazula, nazývaná tiež ornát, je vrchný bohoslužobný odev kňaza. V cirkevných odevoch sa nachádzajú odkazy nielen na náboženstvo, ale aj na umenie, remeslo, históriu a spoločnosť. Sú to cenné umelecko-historické artefakty, ktoré v spojitosti s ich liturgickou funkčnosťou odrážajú obraz doby, v ktorej vznikli. Z umeleckého hľadiska sú sakrálne textílie svojím výtvarným spracovaním dôležitým zdrojom informácií, keďže sú plné symbolov, či už ide o farbu alebo zobrazený motív. Modrá farba sa nepokladá za oficiálnu liturgickú farbu, avšak môže sa používať na sviatky Panny Márie, preto sa modrý ornát často nazýva aj mariánsky.

Kazula bola v priebehu leta 2022 prevezená do reštaurátorskej dielne doc. Mgr. art. Sylvie Birkušovej v Bratislave. Počas svojho ,,reštaurátorského pobytu“ si spomínaný zbierkový predmet prešiel viacerými úkonmi. Najprv bolo potrebné vykonať suché čistenie a odstraňovanie nečistôt (mikroodsávanie pomocou štetcovej násadky a chirurgickej odsávačky, lokálne čistenie škvŕn rôzneho charakteru). Potom nasledovalo mokré čistenie (vlhčenie textílie s priebežným odsávaním vlhkosti, jej vyrovnávanie a tvarovanie). Po zabezpečení a príprave materiálu začalo samotné reštaurovanie (podloženie trhlín a ich fixovanie, doplnenie chýbajúcich častí). Všetky spomenuté práce sa dokumentujú a zaznamenávajú v rámci reštaurátorskej dokumentácie. Po ukončení tohto procesu sa modrá kazula vrátila v máji tohto roka späť do Považského múzea. Návštevníci si ju môžu pozrieť v kaplnke Budatínskeho hradu.

1. etapa projektu je úspešne zrealizovaná, zatiaľ čo II. etapa sa začala v júli tohto roka. V rámci tejto etapy sa budú reštaurovať a odborne ošetrovať ďalšie zbierkové predmety – modrá sakrálna súprava (štóla – 2 ks, vélum), biela sakrálna súprava (kazula, štóla, vélum, prikrývka na kalich) a červená sakrálna súprava (kazula, štóla, vélum). Výslednú prácu šikovnej reštaurátorky historického odevu doc. Mgr. art. Sylvie Birkušovej návštevníci uvidia na budúci rok, keď sa už zreštaurované zbierkové predmety vrátia späť do múzea.

text: Mgr. Dominika Hlobíková

foto: Anna Kucharčíková a Mgr. art. Sylvia Birkušová

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.