Považské múzeum, Topoľová 1, 010 03 Žilina

príjme  do pracovného pomeru historika   

Miesto výkonu práce:                          Žilina, Topoľová 1, 010 03 Žilina – Budatín

Ponúkaný plat (brutto):                      v zmysle zákona č. 553/2003 Z. z.

Predpokladaný termín nástupu:       1. 8. 2021

Druh pracovného pomeru:                 plný úväzok

Pracovná náplň, právomoci a zodpovednosti:

Tvorba koncepcie zbierkotvornej činnosti, metodické usmerňovanie, výskum, odborné  spracúvanie a vedecké zhodnocovanie a sprístupňovanie múzejných zbierok v odbore história.

Požiadavky:

VŠ vzdelanie II. stupňa v odbore história

komunikačné a prezentačné schopnosti, kreativita, aktívny a samostatný prístup k riešeniu úloh a organizácie práce

znalosť cudzieho jazyka vítaná

aktívna znalosť práce s PC

pracovná pozícia vhodná aj pre absolventa

Od úspešného uchádzača sa bude pred uzatvorením pracovného pomeru vyžadovať bezúhonnosť a fotokópie dokladov o kvalifikácii.

Žiadosť, štruktúrovaný profesijný životopis vrátane súpisu publikačnej činnosti, prípadne realizovaných projektov a prezentačno – popularizačnej činnosti voči verejnosti (výstavy, prednášky a pod.) a súhlas so spracovaním osobných údajov za účelom výberového konania zasielajte do 11. 07. 2021 na adresu:  Považské múzeum, Topoľová l, 010 03 Žilina; email:  muzeum@pmza.sk

Do výstavného priestoru v Drotárskom pavilóne pribudnú hravé diela študentov oddelenia Dizajn a tvarovanie dreva Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru v Bratislave.

Väčšina z nich vznikla v rokoch 2011 až 2014 pod pedagogickým vedením Martina Hartiníka a sú výsledkom opakovaného zadania pre polročné práce. Východisková téma sledovala získavanie skúseností z prepájania dvoch rôznorodých materiálov, dreva a drôtu, pri tvorbe úžitkového predmetu. Keďže prioritným cieľom nebolo využitie tradičných drotárskych techník, po oboznámení študentov so základmi drôtovania, spočívala nasledujúca tvorivá práca na ich individuálnej invencii. Spoločným menovateľom konečných produktov sa stala  sympatická estetika minimalizmu organicky prepojená s funkčným využitím prirodzených vlastností a možností oboch materiálov.

Kombinácia dreva a drôtu je v zásade kontrastným spájaním teplého a studeného materiálu a zároveň pevnej plnej hmoty s lineárnou kresbou v ploche či v priestore. Prítomné dizajnérske diela nám ukazujú, že otvára cestu k rôznym zaujímavým variáciám konštrukčných riešení aj celkového vizuálneho charakteru produktu.

Výstava DrevoDrôt bude v priestoroch Drotárskeho pavilónu pre verejnosť prístupná od 29. mája do konca júna od stredy do nedele v čase od 9.00 do 16.00.

Radi sa túlate po okolí a chcete sa dozvedieť niečo viac o rastlinách a stromoch? Pozývame vás na prírodovednú  vychádzku s botaničkou Považského múzea do blízkeho okolia Žiliny. Prejdeme sa  lúčnymi a lesnými chodníčkami a pristavíme sa pri okolorastúcich bylinách či stromoch. Budeme sa podrobne venovať nielen lokálnej kvitnúcej kráse, ale aj iným témam, ktoré vás budú zaujímať. Vychádzky sú fyzicky nenáročné v ľahko prístupnom teréne, vhodné pre každú vekovú kategóriu.  Stretneme sa v stredu 2. 6. 2021 na autobusovej zastávke Lalinok, Blaščík. Exkurzia začne o 16. 00 a trvať bude približne dve hodiny. Za divorastúcimi rastlinami sa vyberieme v závislosti od počasia, tak je dôležité sledovať webovú stránku Považského múzea (www.pmza.sk) alebo sa informovať priamo na kickova@pmza.sk alebo na tel. č. 0917 868 520, kde budú avizované prípadné zmeny termínu.

Cena 1€ / osoba, deti do 6 rokov zadarmo.

Považské múzeum spravuje rozsiahly zbierkový fond, ktorý zahŕňa viac ako 154 000 predmetov uložených v 18 depozitároch v štyroch objektoch. Práve tam sa uchováva kultúrno-historické dedičstvo nášho regiónu z oblasti histórie, etnológie, archeológie, botaniky, zoológie a geológie. Vstup do depozitára sa riadi prísnym režimom, v dôsledku čoho sa bežní návštevníci do jeho útrob nedostanú. O zbierkové predmety v depozitároch sa starajú kustódi a kurátori poverení starostlivosťou, ochranou a odborným spracovaním zbierkových predmetov. Zbierky sa používajú na prezentačné, expozičné, výstavné a výchovno-vzdelávacie účely, vďaka čomu uzrú svetlo sveta a zároveň sa ukážu milovníkom histórie.

Naše múzeum sa cieľavedome snaží o revitalizáciu a zvyšovanie ochrany zbierkových predmetov, preto sme v rámci programu Ochrana zbierkových fondov podali v roku 2020 projekt cez Fond na podporu umenia na nový úložný systém v depozitári história, kde sa nachádza textil, keramika, porcelán, sklo a drobné predmety rôzneho charakteru. Projekt bol schválený a my sa už dnes môžeme tešiť novému účelovému a profesionálnemu mobilnému úložnému systému, ktorý spĺňa nielen súčasné, ale aj budúce potreby a štandardy bezpečného uloženia našich zbierok. Cieľom projektu bolo zvýšiť ochranu a zlepšiť uloženie zbierkových predmetov, ktoré nie vždy mali vhodné podmienky uskladnenia. Vďaka novému úložnému systému sa vytvorili kvalitnejšie podmienky pre vykonávanie muzeálnej práce – dosiahla sa vyššia ochrana zbierok, dôslednejšie a efektívnejšie sa využil jestvujúci priestor, zvýšila sa úložná kapacita a tým pádom sa vytvorilo voľné miesto pre nové akvizície. Zároveň sa nám podarilo zvýšiť možnosti súčasných aj budúcich zamestnancov múzea, aby mohli zhromažďovať, triediť, uchovávať a vedecky skúmať hmotné kultúrne dedičstvo nášho regiónu.

text: Mgr. Dominika Hlobíková – historička Považského múzea

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Počiatky hradu v Budatíne písomné zmienky presnejšie neosvetľujú, preto možno historický vývoj v najstaršej fáze rekonštruovať iba v rovine predpokladov. Podľa neskorších listín a originálnych dokumentov z druhej polovice 13. storočia vyplýva, že územie, na ktorom sa postavil hrad, pôvodne patrilo k Varínskemu panstvu, ktoré bolo v rukách predkov rodu Balaša. Koncentrácia ich majetkov na oboch stranách Kysuce pravdepodobne viedla aj k vybudovaniu hradu v Budatíne.  Nové opevnené sídlo plnilo nielen úlohu nového bližšieho správneho centra pri rieke, ale aj chránilo brod cez Váh na obchodnej ceste smerujúcej zo Žiliny do Sliezska. Vybudovanie Budatína sa zároveň stalo impulzom na postupné vytvorenie nového samostatného panstva, ktoré sa od Varína úplne odčlenilo v priebehu prvej polovice 14. storočia.

Koncom 13. storočia zabral Budatín Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho mal vo svojich rukách až do smrti v roku 1321. Po obsadení hradu vojskami Karola Róberta bol Budatínsky hrad kráľovskou listinou z 1. mája 1321 vrátený pôvodným majiteľom. Spomínaná listina je zároveň prvým priamym písomným dokladom o existencii hradu, preto možno predpokladať, že Budatín postavili až na prelome 13. a 14. storočia, prípadne až za čias Matúšovej okupácie.  V listine sa Budatín spomína ako castrum Budetyn. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale rozšírenom umelým hlinitým násypom. Tvorila ho pravdepodobne iba dominantná valcovitá veža so vstupom z prízemia a ďalších stavieb z hliny a dreva, ktorých polohu archeologický výskum neodhalil. Hrad bol obohnaný hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia. Pri Budatíne sa v tom čase vyberalo mýto, pretože kráľ Karol Róbert 12. júla 1321 potvrdil mestu Žilina viaceré výsady, medzi ktoré patrilo aj neplatenie mýtnych poplatkov v Budatíne, Jačatíne (dnešné Kysucké Nové Mesto), Strečne a Trenčíne.

Začiatkom 15. storočia došlo k poškodeniu hradu, preto ostal neobývaný a opustený. Takmer celá veža bola postavená nanovo počas rozsiahlej rekonštrukcie realizovanej Suňogovcami vlastniacimi Budatínske panstvo s hradom od 16. storočia do konca 18. storočia. Poslednými majiteľmi Budatínskeho hradu boli Čákiovci, ktorí ho dokázali udržať vo svojich rukách až do konca druhej svetovej vojny.

Od druhej polovice 20. storočia sa hrad postupne stal expozíciou Považského múzea a prešiel viacerými rekonštrukciami. Posledné z nich boli realizované po archeologickom výskume na začiatku 21. storočia, keď sa múzeum dostalo do zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Veža Budatínskeho hradu bola sprístupnená v roku 2014, priestory tretieho nadzemného podlažia s expozíciami Dejiny Žiliny a Dobový interiér o dva roky neskôr. V roku 2019 bola pre verejnosť otvorená aj archeologická expozícia Pred hradbami, za hradbami v druhom nadzemnom podlaží.

text: Mgr. Dominika Hlobíková, foto zo zbierok Považského múzea

Nájsť si zamestnanie na železnici si vyžadovalo nielen nároky na vzdelanie, zodpovednosť a čas, ale prinášalo so sebou aj určité výhody. Aby mohli železničiari slúžiť dňom i nocou, často dostávali priamo v staniciach ubytovanie. Riziko práce zas bolo poistené prispievaním do penzijného fondu či nemocenským poistením. Železničiari si tiež zakladali rôzne podporné, konzumné, vzdelávacie a kultúrne spolky a odborové združenia. Tie organizovali pre svojich členov rôzne aktivity a podujatia.

Jedným z nich bol aj majáles v roku 1938, z ktorého sa nám zachoval informačný plagát. A práve ten sa stal zbierkovým predmetom mesiaca máj. Podujatie pre zamestnancov Československých štátnych dráh v Žiline sa konalo 28. – 29. mája. Usporiadané bolo aj v spojitosti s 20. výročím vzniku Československej republiky.

V sobotu sa uskutočnil oficiálny program spojený so slávnostným odovzdávaním stúh na zástavu 41. pešieho pluku Edvarda Beneša v Žiline. Odovzdávanie stúh bolo v Žiline každoročným podujatím, rok predtým odovzdali stuhu žiačky žilinského dievčenského gymnázia. V nedeľu sa uskutočnil majáles v Budatínskom parku. Program majálesa je zrejmý z informácií uvedených na plagáte.

Zbierkový predmet môžu návštevníci vidieť v infopulte Budatínskeho hradu do konca mája od stredy do nedele v čase od 9.00 do 16.00.

Publikácia Slovanské hradisko na Veľkom vrchu sa umiestnila na 2. mieste v kategórii odborná literatúra v súťaži Kniha Horného Považia, ktorú organizuje Krajská knižnica v Žiline. Dvojjazyčný katalóg k výstave s rovnomenným názvom vydalo Považské múzeum v Žiline a Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre. Jeho autormi sú archeológovia Mgr. Andrea Slaná, PhD. a PhDr. Gabriel Fusek, CSc.

„Spolupráca oboch inštitúcií trvá viac ako sedem rokov a pre Považské múzeum v Žiline je veľkým prínosom. Naše archeologičky vďaka nej získali licenciu na archeologické výskumy a to nám otvorilo mnohé možnosti,“  povedal riaditeľ Považského múzea v Žiline Mgr. Michal Jurecký.

„Publikácia je výsledkom 7-ročného výskumu Považského múzea v Žiline a Archeologického ústavu SAV. Prezentuje významné centrálne hradisko, ktoré sa nachádza pri obci Divinka a osídlené bolo vo viacerých časových horizontoch. Publikácia je venovaná predovšetkým osídleniu Slovanov. Čitatelia tu nájdu základné i podrobnejšie informácie o hradisku aj fotografie artefaktov, ktoré boli objavené počas výskumu,“ vysvetlila Andrea Slaná a pri prijímaní ocenenia nezabudla na spoluautora a spolupracovníkov. „Ďakujem spoluautorovi Gabrielovi Fusekovi, všetkým kolegom z Považského múzea v Žiline a z Archeologického ústavu, ktorí sa podieľali na vzniku tejto publikácie. Veľká vďaka patrí aj všetkým čitateľom, ktorí nám dali svoj hlas.“

Výsledky 15. ročníka súťaže boli vyhlásené prostredníctvom videa a záujemcovia si ho môžu pozrieť na: https://www.youtube.com/watch?v=FHf2s91w-Jk

Publikáciu Slovanské hradisko na Veľkom vrchu je možné kúpiť prostredníctvom e-shopu na https://pmza.sk/produkt/slovanske-hradisko-na-velkom-vrchu/ alebo v expozíciách Považského múzea v Žiline.

Výstava Slovanské hradisko na Veľkom vrchu je inštalovaná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu do 31. mája 2021. Pre návštevníkov je prístupná od stredy do nedele od 9.00 do 16.00.

Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja otvorí posledný aprílový víkend tri svoje expozície. Od soboty 24. apríla bude opäť prístupný Budatínsky hrad, Sobášny palác v Bytči a Objekty ľudovej architektúry v Čičmanoch. Od 1. mája bude otvorený aj hrad Strečno, Expozícia Jánošík a Terchová a Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach. „Tešíme sa, že po štyroch mesiacoch naše expozície opäť ožijú. Prehliadky budú prebiehať individuálne a návštevníci budú mať povinnosť nosiť respirátory, dodržiavať sociálny odstup, preukázať sa negatívnym testom a riadiť sa všeobecnými nariadeniami vydanými Úradom verejného zdravotníctva. Napriek tomu veríme, že všetci, ktorí prídu, strávia v našich expozíciách príjemné chvíle ,“ priblížil riaditeľ Považského múzea v Žiline Mgr. Michal Jurecký.

Návštevníkov v areáli Budatínskeho hradu čakajú tri výstavy. Priamo v hrade je to etnologicko-historická výstava Z dediny či z mesta, do skrine sa zmestia, ktorá približuje odievanie v 20. storočí. V priestoroch Drotárskeho pavilónu bude prístupná archeologická výstava Slovanské hradisko na Veľkom vrchu a v kaplnke výstava historických fotografií pod názvom Foto Rek Žilina, tajomstvo jedného kufra. Novinkou je komiks Záhada tajomného prízraku, ktorý si môžu záujemcovia od mája kúpiť v pokladni Budatínskeho hradu a počas prehliadky prostredníctvom rôznych úloh riešiť detektívny prípad. „Chceli by sme návštevu hradu zatraktívniť a pritiahnuť aj tých, ktorí už u nás boli a ponúknuť im tak nový zážitok. Práca na tomto projekte nás veľmi bavila a verím, že rovnako sa zabavia i návštevníci. Komiks je určený pre dospelých a deti od 12 rokov, ale pripravujeme aj verziu pre mladšie ročníky,“ doplnila jedna z autoriek Katarína Maršalová. Vynovené sú tiež vitríny v Budatínskom parku, kde pribudla i banerová výstava Klenoty Budatínskeho parku a okolia.

Zmeny sa udiali aj na hrade Strečno, ktorý prešiel počas zatvorených mesiacov čiastočnou rekonštrukciou severného paláca a sakristie gotickej kaplnky. Práce budú pokračovať a v budúcej sezóne by mala byť prezentovaná celková obnova. Všetky expozície Považského múzea v Žiline budú sprístupnené od stredy do nedele v obvyklých otváracích hodinách, ktoré návštevníci nájdu na webovej stránke múzea.