Kruhový nepokosený porast lúčnych kvetov na centrálnej trávnatej ploche Budatínskeho parku predstavuje ukážku mozaikového kosenia, spôsobu prírode blízkeho manažmentu, ktorý podporuje život a rozmanitosť hmyzích druhov v meste. Kosenie, ktoré je rozvrhnuté v čase a priestore vytvára mozaikovitú štruktúru lúčneho porastu, kde včely, čmeliaky, motýle, pestrice a ostatné druhy hmyzu nachádzajú dostatok úkrytov, potravy a rovnako podmienok pre svoj vývin. Intenzívne kosenie škodí hmyzej faune a rovnako zamedzuje jednoročným bylinám vytvoriť semená. Diferencované kosenie, ktoré rešpektuje hmyz sa prispôsobuje funkcii verejných plôch. Týmto im dávame šancu prežiť aj v takých nehostinných podmienkach, akým niekedy urbanizované priestory dokážu byť. Znečistenie, pesticídy, svetelný smog a nedostatok rozmanitých kvitnúcich rastlín počas celého roka dokážu vylúčiť väčšinu opeľovačov z našich miest.
Kvitnúce lúčne porasty sú aj pre ľudí určite esteticky lákavejším prostredím ako rovnorodé vykosené a často letným slnkom spálené plochy. Nízko kosený, nepolievaný trávnik totiž ľahko preschýna a mení sa na miesto, ktoré sa ľahko ešte viac prehreje. Počas dažďov nedokáže adekvátne zadržiavať vodu, nie je schopné efektívne zachytávať rosu, veľmi obmedzené je rovnako vyparovanie vody, ktoré ochladzuje priestor. Toto všetko výrazne znižuje pozitívny vplyv travinno – bylinnej vegetácie v meste na zmierňovanie negatívnych dôsledkov zmien klímy. Pokiaľ ide o prevenciu výskytu vyšších koncentrácií peľu tráv priamo v mestách, riešením je stihnúť prvé kosenie do polovice mája, aby sa pokosili trávy ešte pred zakvitnutím. Trávniky určené na frekventovaný pobyt a pohyb sa kosia aj viackrát ročne, vždy sa však ponecháva minimálna výška trávy 10 cm, aby sa ochránila fauna žijúca na vegetácii nízko nad pôdou. Pokosenú trávu treba z trávnika odstraňovať, nie je teda vhodné trávnik mulčovať, ale pokosenú biomasu odstraňovať. Väčšie trávnaté plochy je dobré kosiť postupne, vždy nechať aspoň 20 % nepokosených, aby hmyz neprišiel o útočisko. Vhodné je kosiť skoro ráno alebo počas dňa, kedy je menšie riziko priameho pokosenia jedincov v poraste.
Väčšina hmyzu je v určitom životnom štádiu viazaná na určité živné rastliny alebo špecifické podmienky prostredia. A to je zlá manévrovacia situácia aj bez negatívne vplývajúcich zmien klímy. Populácie včiel, čmeľov, pestríc a motýľov, ktoré patria ku kľúčovým opeľovačom, sú ohrozené. Konkrétne v Európe hrozí vyhynutie až 40 % včelích a 30 % motýlích druhov. Tam, kde chýbajú opeľovače, poľnohospodárske plodiny dosahujú menšie výnosy. Bez dostatku hmyzích robotníkov sa stáva nestabilnou produkcia ovocia, zeleniny, olejnín, korenín, oleje, horčice, vína, piva a medu. Na kvetoch je závislých kvôli potrave v niektorej vývinovej etape minimálne 20 % hmyzu. Celá ľudská civilizácia však získava potravu vďaka hmyzoopelivým rastlinám. Súčasné dramatické zmenšovanie bohatosti druhov hmyzu a početného zastúpenia ich populácií je alarmujúce. Zvrátiť ho môže zníženie úrovne znečistenia, zníženie množstva používaných pesticídov v poľnohospodárstve, redukcia nočného osvetlenia a zvýšenie rozmanitosti biotopov v krajine a v mestách.
Rešpektovaním týchto lúčnych enkláv tak môžete aj vy pomôcť populácii hmyzu v Budatíne. Ďakujeme za vaše pochopenie a ohľaduplnosť.
Kveta Kicková, Považské múzeum v Žiline
