Celkový kolorit Budatínskeho hradu v súčasnosti dotvára aj zrekonštruovaná hospodárska budova, ktorú odovzdal Žilinský samosprávny kraj do správy Považského múzea v Žiline v októbri 2018. Cieľom rekonštrukcie bolo vytvoriť samostatný a dôstojný priestor pre prezentáciu drotárskeho remesla, na ktoré sa múzeum špecializuje od svojho vzniku a jeho súčasťou bola vždy aj expozícia drotárstva. Tzv. drotársky pavilón sa už v prvých mesiacoch stal miestom pre realizáciu krátkodobých výstav a na začiatku júla 2019 tu múzeum otvorilo stálu drotársku expozíciu. Vznikla tak prvotná verzia novej prezentácie, nie však konečná. Súčasná expozícia bola do pavilónu presťahovaná z Budatínskeho hradu, kde mala svoje miesto niekoľko rokov. Dostala však nový vzhľad a bola prispôsobená netradičnému priestoru. Z dôvodu finančnej náročnosti nebolo možné zrealizovať novú expozíciu podľa pôvodných plánov a múzeum sa ju rozhodlo budovať na etapy. V súčasnosti prebieha snaha dať jej najmä interaktívnu a modernú podobu, aby podliehala dnešným trendom v múzejníctve. Expozícia by mala byť úplne dokončená a verejnosti sprístupnená v roku 2021. Tá terajšia predstavuje drotárstvo po stránke historickej, umeleckej a od októbra tohto roku aj etnografickej. Vďaka projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia boli do pavilónu zakúpené flexibilné figuríny, zhotovený dobový odev a repliky vzácnych exponátov – súčasti výstroja drotárov.
Napriek dlhoročným zberateľským snahám pracovníkov múzea zbierkový fond drotárstva neobsahuje pôvodný odev drotárov, vychádzajúci z tradičného valašského kroja, ktorý zanikol už koncom 19. storočia. To bol hlavný dôvod na oslovenie ľudovoumeleckých výrobcov, ktorí projekt výroby zastrešili. Tradičné oblečenie drotárov zhotovil Juraj Jakubík z Hvozdnice pri Bytči. Je známym propagátorom folklóru zo štiavnickej doliny, príležitostne sa venuje rezbárstvu a výrobe pastierskych hudobných nástrojov. Zbiera ľudové piesne, zvyky, kroje a snaží sa o ich rekonštrukciu. Šije krojové súčasti s použitím tradičných materiálov pri zachovaní čo najväčšej autenticity. Podklady k výrobe predmetných odevov získal najmä vlastným výskumom, výskumom pracovníkov drotárskeho oddelenia a na základe dostupných písomných a obrazových dokladov. V priebehu niekoľkých mesiacov rekonštrukciou vyrobil kompletný chlapčenský odev (odev drotárskeho učňa džarka) z obce Kolárovice a dva mužské charakteristické pre Štiavnik a Veľké Rovné. Všetky tri lokality patria k najvýznamnejším drotárskym centrám. Jednotlivé krojové súčasti šil z tradičných materiálov, prevažne ručne.
Súčasťou projektu bola aj výroba replík vzácnych exponátov – koženej kapsy na nosenie základných nástrojov či dokladov a koženého remeňa s náboženskými symbolmi na hotové výrobky. Obidva predmety patrili k typickým črtám drotárov. Zhotovil ich rodák zo Žiliny, Tibor Mahút. Je známym hudobníkom, tanečníkom a propagátorom folklóru z terchovskej doliny. V minulosti bol choreografom viacerých súborov v regióne a aj dnes spolupracuje s niekoľkými folklórnymi zoskupeniami. Vyrába krojové doplnky, úžitkové a dekoratívne predmety z kože, kovu a dreva. Vo svojej tvorbe čerpá námety najmä zo života ľudí v minulosti. Koženú kapsu a remeň zhotovil podľa originálnych predlôh, pochádzajúcich z 2. polovice 19. storočia, ktoré patria medzi najvzácnejšie exponáty, v zbierkovom fonde drotárstva zastúpené v jedinom exemplári. Hodnovernosť kópií dosiahol aj použitím tradičných techník. Ozdobné prvky kapsy aj remeňa vyrobil ich odlievaním do formy či razením. Náročný plastický dekór kapsy v podobe uhorského štátneho znaku zhotovil otlačením vlastnoručne vyrezanej drevenej formy pod tlakom do mokrej kože.
Figuríny sú v expozícii štylizované tak, aby návštevníkom priblížili jednu zo špecifických zvykoslovných činností drotárov, najmä z obce Kolárovice, vianočné obchôdzky s betlehemom. Ich inštaláciou verejnosť získa ucelený obraz o charakteristickom a nezameniteľnom výzore drotárov. Zhotovené exponáty orientáciou na samotného nositeľa remesla vhodne dopĺňajú, rozširujú a najmä prehlbujú poznatky približujúce dejiny remesla.
Katarína Kendrová, Považské múzeum v Žiline
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
